Vladimir Putin dnes uviedol, že sa vo voľbách v marci 2024 bude opäť uchádzať o prezidentský úrad. Informovali o tom ruské tlačové agentúry. Podľa nich to novinárom oznámili účastníci rozhovoru s hlavou štátu, ktorý sa uskutočnil po ceremónii v Kremli pri príležitosti Dňa hrdinov vlasti. Sedemdesiatjedenročný Putin je pri moci už takmer štvrť storočia, terajší mandát mu vyprší v máji budúceho roka.
Prezidentské voľby v Rusku sa po prvý raz budú konať počas troch dní – od 15. do 17. marca 2024. Podľa agentúry Reuters to v piatok oznámila ruská Ústredná volebná komisia (ÚVK).
Víťazstvo má Putin takmer isté
Podľa agentúry Interfax jeden z hostí ceremónie, na ktorej prezident udelil vyznamenanie vojakom bojujúcim na ukrajinskom fronte, Putina požiadal, aby sa volieb zúčastnil, a ten súhlasil. Kremeľ neskôr na svojich stránkach zverejnil prepis rozhovoru, podľa ktorého išlo o Arťoma Žogu, predsedu parlamentu samozvanej Doneckej ľudovej republiky na východe Ukrajiny.
"Nebudem zastierať, že som o tom v rôznych chvíľach zmýšľal rôzne. Ale teraz, máte pravdu, teraz je ten čas, kedy treba urobiť rozhodnutie. Budem kandidovať na prezidenta Ruskej federácie," povedal dnes Žogovi a ďalším vojnovým veteránom Putin.
Ruský prezident sa zatiaľ otázkam na svoju opätovnú kandidatúru vyhýbal, hoci dnešné oznámenie je podľa západných médií iba formalitou. Putinov hovorca Dmitrij Peskov dnes skôr uviedol, že Putina ku kandidatúre vyzýva "mnoho ľudí" a že prezident svoje rozhodnutie oznámi, "až to uzná za vhodné". Novinárom Peskov povedal, že dnešné oznámenie bolo neplánované.
Agentúra AP dnes označila Putinove víťazstvo vo voľbách, ktoré sa budú konať od 15. do 17. marca budúceho roka, za "takmer isté" vzhľadom na uväznenie potenciálnych súperov z opozície či ich vyhostenie do emigrácie aj plnú podporu štátnych štruktúr a médií. Súčasný prezident tiež nemá žiadneho jasného nástupcu, uviedla agentúra Reuters.
Aj napriek tomu, že vlani vo februári vyslal svoje invázne sily na Ukrajinu, a začal tak vysoko nákladnú vojnu, ktorá si vyžiadala životy tisícov Rusov a vyvolala opakované útoky vo vnútri Ruska, sa Putin teší veľkej podpore. Podľa prieskumu nezávislého strediska Levada schvaľuje jeho kroky vyše 80 percent ruského obyvateľstva.
Pri moci viac ako dve desaťročia
Putin je pri moci už viac ako 23 rokov. Od augusta 1999 bol premiérom a v marci 2000 prvýkrát zvíťazil v prezidentských voľbách. O štyri roky neskôr víťazstvo s prehľadom zopakoval.
S ohľadom na ústavu sa potom nemohol uchádzať o tretí mandát v rade, stal sa preto premiérom a ako svojho nástupcu v prezidentskom kresle si vybral Dmitrija Medvedeva. V roku 2012 si s Medvedevom svoje funkcie vymenili: Putin opäť vyhral prezidentské voľby, znovuzvolený bol potom aj v roku 2018.
V januári 2021 Putin podpísal zákon, ktorý mu umožňuje ešte dvakrát kandidovať na post hlavy štátu. Legislatíva vychádza z navrhovaných úprav ústavy, ktoré Rusi odhlasovali v referende v roku 2020. Prezident je v Rusku volený na šesť rokov, Putin tak môže byť prezidentom až do roku 2036, keď by mal 83 rokov a mal by za sebou 36 rokov pri moci.
V čase prijatia ústavných dodatkov sa podľa údajov Levady Putinovej popularita prepadla na 60 percent. Podľa názoru niektorých analytikov mohol byť tento pokles hlavným hnacím motorom vojny na Ukrajine, píše AP.
Voľby budú trvať tri dni
Prezidentské voľby v Rusku sa po prvý raz budú konať počas troch dní – od 15. do 17. marca 2024. Podľa agentúry Reuters to v piatok oznámila ruská Ústredná volebná komisia (ÚVK). Predsedníčka ÚVK Ella Pamfilovová dodala, že tento návrh uznesenia podporili členovia ÚVK pomerom hlasov 13 k jednému.
Prezidentské voľby v Rusku sa po prvý raz budú konať počas troch dní – od 15. do 17. marca 2024. Predsedníčka ÚVK Ella Pamfilovová dodala, že tento návrh uznesenia podporili členovia ÚVK pomerom hlasov 13 k jednému.
Pamfilovová konštatovala, že "hlasovanie v trvaní troch dní sa už pre náš (ruský) volebný systém stáva tradičným". Pripomenula, že prvýkrát sa použilo počas pandémie "na zaistenie bezpečnosti voličov" a postupom času tento formát "oslovil väčšinu voličov pre svoje ďalšie výhody".
Prijateľnosť tohto systému hlasovania potvrdzujú aj sociologické prieskumy, doplnila Pamfilovová.