Je nemožné, aby bolo Rusko na Ukrajine porazené, vyjadril svoje presvedčenie ruský prezident Vladimir Putin. Za svoje záujmy bude krajina bojovať až do konca, vyhlásil v dvojhodinovom rozhovore s americkým moderátorom Tuckerom Carlsonom. Šéf Kremľa tiež odmietol, že by Rusko mohlo napadnúť aj ďalšie krajiny východnej Európy, ako sú Poľsko či Lotyšsko.
Pripravený na dialóg
„Objavili sa reči o strategickej porážke Ruska na bojisku. Podľa môjho názoru je to z definície nemožné. Nikdy sa to nestane,“ povedal Putin v prvom rozhovore s americkým novinárom od začiatku vojny na Ukrajine pred takmer dvoma rokmi.
Pokiaľ ide o obavy ďalších krajín regiónu, že by ich Rusko tiež mohlo napadnúť, Putin uviedol, že Moskva nemá žiadny záujem zaútočiť na „Poľsko, Lotyšsko alebo kdekoľvek inde“. Nepripadá to do úvahy, tvrdil prezident krajiny, ktorá v minulosti garantovala aj územnú celistvosť Ukrajiny.
Podľa Putina si aj západní predstavitelia uvedomujú, že je nemožné uštedriť Rusku strategickú porážku, tak premýšľajú, čo robiť ďalej.
"Sme pripravení na tento dialóg," poznamenal. USA podľa neho čelia vážnym problémom na domácej scéne. „Nebolo by lepšie vyjednávať s Ruskom? Uzavrieť dohodu. Už s pochopením situácie, ako sa dnes vyvíja, s vedomím, že Rusko bude bojovať za svoje záujmy až do konca,“ uviedol tiež.
Putin tiež tvrdil, že Ukrajina bola v apríli 2022 blízko dohode na ukončení bojov. Mierové rozhovory však na poslednú chvíľu stroskotali. „Po tom, čo sme stiahli naše vojská z Kyjeva, druhá strana tieto dohody zahodila a poslúchla pokynov Západu, aby bojovali proti Rusku až do horkého konca,“ povedal.
„Dohoda o zadržiavanom novinári je možná“
Ruský prezident urobil Carslonovi obsiahlu polhodinovú prednášku o histórii Ruska siahajúcu do ôsmeho storočia. „Pôvodne slovo Ukrajinec znamenalo, že človek žil na okraji štátu alebo vykonával pohraničnú strážnu službu. Neznamenalo žiadnu konkrétnu etnickú skupinu,“ tvrdil.
„Putin sa domnieva, že Rusko má historický nárok na niektoré územia na západnej Ukrajine. Mali by sme to brať ako úprimné vyjadrenie toho, čo si ruský prezident myslí,“ povedal Carlson v úvode rozhovoru.
V ňom Putin opäť tvrdil, že konflikt v roku 2014 začala Ukrajina, a že invázia bola pokusom o jeho zastavenie. „Doteraz sme nedosiahli svoje ciele,“ zopakoval.
Carlson, ktorý Putina nechával dlho neprerušovane rečniť, sa opýtal aj na osud zadržiavaného amerického novinára Evana Gershkovicha, o ktorého prepustenie sa usiluje Washington. „Som presvedčený, že je možné dosiahnuť dohodu. Rokujú o tom tajné služby,“ odvetil prezident. Novinár denníka Wall Street Journal čelí obvineniu zo špionáže, za čo mu hrozí 20 rokov väzenia.
Putin pripustil, že od doby pred vypuknutím bojov na Ukrajine nehovoril so svojím americkým náprotivkom Joeom Bidenom. „Nehovorili sme spolu, ale určité kontakty udržiavame,“ povedal.
Šéf Kremľa tiež vyhlásil, že Západ sa oveľa viac „bojí silnej Číny ako silného Ruska“, pretože zatiaľ čo Ruská federácia má 150 miliónov obyvateľov, v Číne žije 1,5 miliardy ľudí a jej ekonomika skokovo rastie.
„Nebavme sa ale o tom, kto sa koho bojí, poďme na to, že po roku 1991, keď Rusko očakávalo, že bude prijaté do bratskej rodiny civilizovaných národov, sa nič také nestalo. Sľub bol, že sa NATO nebude rozširovať na východ, ale stalo sa to päťkrát,“ posťažoval sa ruský líder.
Keď Rusko napadlo Ukrajinu predvlani, Putin zdôvodňoval agresiu snahou o „denacifikáciu“ a „demilitarizáciu“ susednej krajiny, a tiež hovoril o záujme zastaviť rozširovanie aliancie k ruským hraniciam. Vlani sa však práve v dôsledku ruského úderu na Ukrajinu stal novým členom NATO ruský sused Fínsko. Na vstup do aliancie teraz čaká aj Švédsko.
Obojstranne výhodné stretnutie
Podľa stanice BBC je interview obojstranne výhodné a pre Putina prišlo v dobrej dobe. V americkom Kongrese sa zastavili pokusy o prijatie zákona o poskytnutí novej vojenskej pomoci Ukrajine, ktorá je považovaná za nevyhnutnú pre pokračovanie vojny. Návrh, ktorý by Kyjevu pridelil 60 miliárd dolárov, narazil na tvrdý odpor republikánov v Snemovni reprezentantov.
Carlsonovi rozhovor umožňuje predstaviť svoju novú mediálnu spoločnosť, ktorá vlani začala činnosť, ako významného hráča na mediálnom poli. Carlson je vnímaný človek blízky americkému exprezidentovi Donaldovi Trumpovi a opakovane spochybňuje pomoc Západu brániacu sa Ukrajine.
„Kremeľ dúfa, že vďaka interview s prominentným konzervatívnym moderátorom budú republikánski zákonodarcovia náchylní k naratívom Moskvy, ktoré sa obvykle šíria iba v domácich ruských médiách,“ myslí si BBC. Podľa nej Carlsonova platforma ponúka Kremľu príležitosť osloviť širšie, potenciálne sympatizujúce a silne konzervatívne publikum v USA.
Kritika západných novinárov
Rozhovor s Carlsonom taktiež umožňuje Putinovi predstaviť sa domácemu publiku pred nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami, v ktorých určite zvíťazí ako medzinárodný štátnik s globálnou pôsobnosťou, dodáva BBC.
Kremeľ uviedol, že Putin s rozhovorom súhlasil, pretože prístup Carlsona, ktorý v minulosti pracoval pre televíziu Fox News, sa líši od „jednostranného“ informovania mnohých západných médií o konflikte na Ukrajine.
Rozhovor v predchádzajúcich dňoch vyvolal odpor západných novinárov, ktorí Carlsona označili za kremeľského propagandistu. Moderátor svoje rozhodnutie hájil a tiež kritizoval západné médiá za to, že sa „nesnažia vypočuť Putinovo videnie situácie. Mnoho popredných novinárov ale s týmto tvrdením nesúhlasí. Rozhovor so šéfom Kremľa sa od vypuknutia invázie opakovane pokúšali získať stanice CNN, BBC a mnoho ďalších médií.
Carlson predtým zverejnil rozhovory s argentínskym prezidentom Javierom Mileiom a maďarským premiérom Viktorom Orbánom, ktoré mali milióny zhliadnutí. Trump, ktorý sa usiluje o republikánsku nomináciu do prezidentských volieb v USA v novembri tohto roku, otvorene vyhlásil, že by o Carlsonovi bol ochotný uvažovať ako o svojom viceprezidentovi.