Tisíce prevažne mladých židovských nacionalistov skandujúcich protiarabské heslá sa dnes vydali na každoročný kontroverzný pochod moslimskou štvrťou Starého mesta v Jeruzaleme. Mesto, ktoré leží v jadre izraelsko-palestínskeho konfliktu, sa za vojny v Pásme Gazy doteraz teší relatívnemu pokoju.
Tradičná demonštrácia, ktorú Palestínčania považujú za provokáciu, by však mohla zvýšiť napätie a viesť k ďalším nepokojom, podobne ako pred tromi rokmi, keď prispela k vypuknutiu 11-dňovej vojny v Gaze, upozorňuje agentúra AP, ktorá o udalosti informuje.
"Smrť Arabom"
Účastníci pochodu sa zhromaždili najprv pred Veľkou synagógou a odtiaľ pokračovali k Damašskej bráne, ktorá je ústredným miestom stretnutia pre Palestínčanov žijúcich vo východnom Jeruzaleme. Cestou prevolávali heslá ako "Smrť Arabom", tancovali a mávali izraelskými vlajkami.
Vyzývali tiež na opätovnú okupáciu Pásma Gazy, kde Izrael už bezmála osem mesiacov bojuje proti palestínskemu hnutiu Hamas v odvete za jeho októbrový teroristický útok.
Na nátlak izraelského krajne pravicového ministra národnej bezpečnosti Itamara Ben Gvira, do ktorého rezortu spadá aj polícia, sa pochod koná po tradičnej trase, teda palestínskou štvrťou Starého mesta od Damašskej brány až k Stene nárekov.
Ben Gvir v úvode pochodu, po boku poslancov z jeho krajne pravicovej strany Židovská sila, ale tiež ministerka pre sociálnu rovnosť Maj Golanovej z hlavnej vládnej strany Likud premiéra Benjamina Netanjahua, vyhlásil, že Jeruzalem patrí Izraelu.
"Hamasu z tohto miesta odkazujeme: Jeruzalem je náš. Damašská brána je naša, "vyhlásil Ben Gvir. "A s pomocou božej bude naše aj úplné víťazstvo," dodal s odvolaním sa na vojnu v Gaze, kde by podľa jeho tvrdenia mal Izrael bojovať až do úplnej porážky Hamasu.
Vojna v Gaze
"Náš ľud nepoľaví, kým neskončí okupácia a kým nebude založený nezávislý palestínsky štát s Jeruzalemom ako jeho hlavným mestom," reagoval na dnešnú akciu vodca Hamásu Ismáíl Haníja.
Židia v Izraeli dnes oslavujú Deň Jeruzalema, ktorým si pripomínajú výročie obsadenia jeho východnej časti vrátane Starého mesta i posvätných miest židov, kresťanov a moslimov za šesťdňovej vojny v roku 1967.
Izrael potom Jeruzalem označil za svoje zjednotené hlavné mesto, čo ale neuznáva medzinárodné spoločenstvo a odmietajú to aj Palestínčania, ktorí chcú jeho východnú časť premeniť na hlavné mesto svojho budúceho štátu.
Ešte pred začiatkom pochodu napadla skupina mladých ultraortodoxných židov novinárov novinára denníka Haarec oblečeného v veste s nápisom PRESS. Polícia oznámila, že v súvislosti s incidentom zadržala päť podozrivých. Uviedla tiež, že na zabezpečenie pokoja nasadila 3000 príslušníkov bezpečnostných zložiek. Podľa očitých svedkov AP polícia pred začiatkom pochodu zatkla tiež niekoľko Palestínčanov.
Kým autobusy pozdĺž stáročných hradieb Starého mesta zvážali mladých Židov k pochodu, palestínski majitelia obchodov v moslimskej štvrti preventívne zatvárali svoje krámky, opisuje AP. Polícia vopred zdôraznila, že účastníkom pochodu neumožní vstúpiť na Chrámovú horu, posvätné miesto pre židov i moslimov, kde v minulosti dochádzalo k častým stretom.
Na Chrámovú horu však už dnes ráno však prišli stovky židovských veriacich vrátane ministra Jicchaka Wasserlaufa zo strany Židovská sila. Niektorí z nich sa v komplexe pokúšali pomodliť, iní tancovali a mávali vlajkami. Izraelská polícia viacerých z nich zadržala.
Nemoslimovia smejú na Chrámovú horu len v istých časoch a nesmie sa tam modliť. Pre moslimov je ich Haram aš-Šaríf (Vznešená svätyňa) tretím najposvätnejším miestom islamu a chodia tam k modlitbám do mešity Al-Aksá a svätyne Skalný dóm. Miesto je ale posvätné aj pre židov, pretože tam v minulosti mali dva chrámy. Pozostatkom jedného z nich je Múr nárekov, ktorá tvorí časť steny Chrámovej hory.