Šiesteho augusta ukrajinská armáda hocikoho prekvapila, keď namiesto obrany existujúcich pozícií vtrhla do ruskej Kurskej oblasti.
Najprv to vyzeralo, že ide o jednorazový výpad, počas pár dní však vojaci obsadili vyše tisíc kilometrov štvorcových územia. Mohlo by sa zdať, že smelý výpad proti Rusku prinesie tvrdú odplatu, tá však neprichádza.
Zelenského mierový plán
Z Kyjeva sa začínajú ozývať stále silnejšie hlasy, ktoré chcú na súčasnom vojenskom úspechu vystavať mierový plán.
Ukrajinské velenie má v ruke tromf, ktorý Vladimir Putin nemôže prehliadať. Lenže otvorené rozhovory o pokoji zbraní stále neprichádzajú do úvahy. Jedno riešenie by sa však našlo.
„V prípade Kurskej oblasti vidíme, ako môžeme vojenskými prostriedkami Rusko dotlačiť k férovému vyjednávaciemu procesu,“ uviedol minulý týždeň na sociálnej sieti X poradca Zelenského Mychajlo Podoľak.
Putin však – aspoň na prvý pohľad – vyjednávaniu príliš naklonený nie je. „O akom vyjednávaní to vlastne hovoríme? Nedá sa rokovať s ľuďmi, ktorí útočia na obyčajných ľudí, civilnú infraštruktúru a vyhrážajú sa útokmi na jadrové zariadenia!“ nechal sa počuť krátko po ukrajinskej ofenzíve podľa agentúry TASS.
Na sociálnych sieťach sa za to dočkal ironického posmechu – vzhľadom na to, že ruské vojská opakovane páchajú všetky ním spomínané zločiny.
Model mieru, ktorý môže fungovať
Neochotu zasadnúť za vyjednávací stôl s úhlavným nepriateľom by vyriešil takzvaný čiernomorský model, ktorý obe strany využili pri vyjednávaní o obilnej dohode. „Presne na takýto plán teraz cielime,“ uviedol jeden zo Zelenského poradcov pod podmienkou anonymity pre denník Politico. V júli 2022 sa obe znepriatelené strany dohodli na otvorení bezpečného námorného koridoru v Čiernom mori, ktorý umožnil vývoz obilnín z Ukrajiny. Kľúčovými mediátormi rokovaní boli Turecko a OSN.
„Nemuseli sme vtedy rokovať s Ruskom, debatovali sme so zástupcami Turecka a Organizácie Spojených národov, tí sa potom obrátili na Moskvu. Podľa mňa to bol úspech, koridor fungoval celý rok. Samozrejme tam bolo veľa problémov, ale poslúžilo to dobre. To si musíme priznať. Podobný model by mohol fungovať aj teraz,“ myslí si šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. Rusko od obilnej dohody odstúpilo 17. júla 2023.
Stredobodom vyjednávania by podľa neho mal byť desaťbodový mierový plán, ktorý už v roku 2022 načrtol sám Zelenskyj. Píše sa v ňom o zaistení potravinovej, jadrovej i energetickej bezpečnosti, prepustení vojnových zajatcov, obnove územnej celistvosti Ukrajiny či kompletnom stiahnutí ruských vojsk (pre kompletný plán pozri box nižšie).
Dokument, ktorý už vyše dvoch rokov leží úhorom, sa teraz Jermak s tímom ďalších poradcov snaží priviesť späť k životu. Desať špeciálnych pracovných skupín vrátane bezpečnostných expertov aj diplomatov pracuje na vytvorení akčného plánu a časového rozvrhu pre prípadné vyjednávanie, uviedol v rozhovore pre denník Európska pravda.
Úplne iný Trump
Spomenul tiež kľúčovú úlohu Spojených štátov. Kyjev je podľa neho v kontakte s demokratmi aj republikánmi. Zelenskyj pred pár týždňami telefonicky hovoril s Donaldom Trumpom. Podľa Jermaka niekdajší americký prezident apeloval na Zelenského, aby „neveril všetkým tým fake news“, ktoré sa šíria ohľadom údajného plánu republikánskeho kandidáta na ukončenie vojny.
Trump v minulosti niekoľkokrát zopakoval, že by boje ukončil jediným telefonátom, z niektorých uniknutých dokumentov vyplýva, že by sa Ukrajina musela vzdať časti územia. „Po telefóne nám ale povedal, že Amerika bude jasne podporovať Ukrajinu aj za jeho vlády,“ dodal Jermak.
Z júnového summitu vo Švajčiarsku žiadne veľké závery nevzišli, Zelenskyj chystá na koniec tohto roka ďalšie stretnutie svetových mocností. Na ňom by chcel prípadným mediátorom odovzdať konkrétny mierový plán vrátane časového rozvrhu. Kremeľ zatiaľ na požiadavky Kyjeva nepočul, situácia v Kurskej oblasti to však môže zmeniť.
„Čím skôr Rusko pristúpi na rokovanie alebo schváli plán, ktorý k mieru povedie, tým skôr skončí ukrajinská ofenzíva na ruskom území,“ uviedol hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhii Tykhyj.
O slovo hlavného prostredníka sa neprekvapivo opäť hlási Turecko. „Áno, sme – tak ako vždy – pripravení sprostredkovať tieto rokovania,“ potvrdil turecký minister zahraničia Hakan Fidan.
Putin sa odrezal od „kurského problému“
Ukrajinské sily medzitým pokračujú v ofenzíve v Kurskej oblasti. Doteraz ovládli vyše 1 250 kilometrov štvorcových a 92 obcí, potvrdil v pondelok Zelenskyj. Zároveň uviedol, že operácia na ruskom území by nebola potrebná, keby spojenci dovolili Kyjevu použiť strely ďalekého doletu.
Ofenzíva jeho armády je podľa prezidenta dôkazom, že takzvané červené línie, pred prekročením ktorých Putin opakovane varuje, už neexistujú. „Ešte pred pár mesiacmi by väčšina ľudí povedala, že je taká operácia nemožná, že tak prekročíme najčervenšiu zo všetkých červených línií existujúcich v Rusku. Ale teraz za nás hovorí skutočný úspech vojakov na druhej strane hranice a Putinova neschopnosť ochrániť svoje územie,“ uviedol Zelenskyj.
Putin v posledných dňoch situáciu nekomentuje, naposledy sa vyjadril 12. augusta v rámci porady s vojenskými veliteľmi a gubernátormi. Namiesto riešenia akútnej situácie v Kurskej oblasti rokoval okrem iného s prezidentom palestínskej samosprávy Mahmúdom Abbásom a navštívil aj azerbajdžanské hlavné mesto Baku, kde vyslovil želanie zohrať úlohu pri nastolení mieru na južnom Kaukaze.
Politológ Abbás Galljamov vysvetľuje, že kroky ruského prezidenta ukazujú na jedinú vec: Stráca zmysel pre to, čo je na programe dňa najdôležitejšie. „Rusi to všetko vidia a sú ohromení tým, že pre prezidenta sú potreby Palestínčanov a obete arménsko-azerbajdžanskej vojny dôležitejšie ako utrpenie obyvateľov Kurskej oblasti,“ dodal.
Analytik Mark Galeotti pokladá za príznačný Putinov rys, že vážne problémy prenáša na niekoho iného, čo ruský prezident 12. augusta potvrdil. „Hlavná úloha teraz leží pred ministerstvom obrany, ktoré musí vytlačiť, vyhnať nepriateľa z nášho územia a spolu s pohraničnou strážou zaistiť spoľahlivú ochranu štátnej hranice,“ vyhlásil.