Najnovšie dáta Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) odhaľujú dramatický obraz: medzi rokmi 2019 a 2021 klesla globálna stredná dĺžka života o 1,8 roka – ide o najväčší pokles v novodobej histórii. Desaťročie zdravotných ziskov bolo vymazané za dva roky.
Jeden a osem desatiny roka. Na prvý pohľad nevinne vyzerajúce číslo reprezentuje významný obrat v globálnych zdravotných trendoch. Najnovší WHO World Health Statistics Report 2025 upozorňuje, že globálna stredná dĺžka života klesla medzi rokmi 2019 a 2021 o 1,8 roka.
„Ide o najväčší pokles v nedávnej histórii, ktorý zvrátil desaťročie zdravotných ziskov,“ konštatuje organizácia v správe, ktorá odhaľuje hlbšie dopady COVID-19 pandémie na stratu životov, dlhovekosť a celkové zdravie a blahobyt.
Dva roky, ktoré zmenili svet
Za normálnych okolností sa stredná dĺžka života postupne zvyšuje – o mesiace, maximálne o časti roka. Pokles o takmer dva roky za takú krátku dobu nemá v modernej histórii obdobu.
WHO uvádza, že zvýšené úrovne úzkosti a depresie spojené s COVID-19 navyše skrátili globálnu zdravú dĺžku života o ďalších šesť týždňov. Tieto psychické dopady vymazali väčšinu ziskov z nižšej úmrtnosti na neinfekčné choroby, ktoré sa dosiahli v tom istom období.
Na druhej strane však globálne zdravie ľudstva v mnohých oblastiach rastie. Results Report 2024 organizácie vyzdvihuje, že ku koncu roka 2024 žilo zdravšie zhruba 1,4 miliardy ľudí, čím prekročili svoj miliardový cieľ.
V Pásme Gazy bola počas núdzovej kampane zaočkovaná proti detskej obrne viac ako pol milióna detí. Organizácia distribuovala 259-tisíc testov na opičie kiahne v 32 krajinách. Globálne bolo prisľúbených šesť miliónov dávok vakcíny proti opičím kiahnam. Sedem krajín dokázalo vlani úplne eliminovať niektorú z tropických chorôb.
WHO meria pokrok v troch hlavných oblastiach, ale priznáva, že pokrok smerom k zvýšenému pokrytiu základných zdravotných služieb a ochrane pred núdzovými stavmi výrazne zaostáva.
Len 431 miliónov ľudí získalo vlani prístup k základným zdravotným službám bez finančných ťažkostí – menej ako polovica cieľa jednej miliardy. A približne 637 miliónov ľudí na svete bolo lepšie chránených pred zdravotnými núdzovými stavmi – opäť výrazne menej ako plánovaná miliarda.
Ani materská a detská úmrtnosť neklesá dostatočne rýchlo na dosiahnutie globálnych cieľov do roku 2030. „Pokrok sa zastavil, čím je ohrozených milióny životov,“ varuje WHO.
Toto spomaľovanie je obzvlášť bolestivé vzhľadom na predchádzajúce úspechy: medzi rokmi 2000 a 2023 sa materské úmrtia znížili o viac ako 40 percent a detské úmrtia do 5 rokov sa znížili o polovicu.
Návrat starých nepriateľov
Zatiaľ čo WHO hlási úspechy v boji proti tabaku – jeho používanie klesá v 150 krajinách – predčasné úmrtia na neinfekčné choroby rastú. Srdcové choroby, mŕtvice, cukrovka a rakovina teraz predstavujú väčšinu úmrtí medzi ľuďmi mladšími ako 70 rokov na celom svete.
WHO súčasne bojuje s finančnou krízou. Aj keď organizácia mobilizovala 1,7 miliardy dolárov v záväzkoch od 71 prispievateľov, pokrýva to len 53 percent potrieb.
Nedávne prerušenia medzinárodnej pomoci ďalej ohrozujú pokrok, najmä v krajinách s najväčšími potrebami v oblasti zdravotníctva. Organizácia varuje, že bez "trvalého a predvídateľného financovania" sú ohrozené ťažko získané zisky.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.
