Ukrajina príde o ďalšie územie, pokiaľ neprijme ruské požiadavky. V rozhovore s americkým denníkom The Wall Street Journal to uviedol hlavný ruský vyjednávač a prezidentský poradca Vladimir Medinskij. Ukrajina, ktorá sa už viac ako tri roky bráni rozsiahlej ruskej vojenskej invázii, má ruské požiadavky za ultimáta.
Rozhovor americkému denníku poskytol Medinskij po druhom kole priamych ukrajinsko-ruských rokovaní v Istanbule. Rozhovory nepriniesli žiadny prielom, strany sa ale dohodli na ďalšej výmene väzňov a tiel padlých vojakov.
"Chceme mier," tvrdil poradca ruského prezidenta Vladimíra Putina. "Ale ak sa Ukrajina bude aj naďalej riadiť národnými záujmami iných, potom jednoducho budeme nútení reagovať," dodal.
Kyjev dlhodobo upozorňuje, že práve tento druh argumentácie, ktorý sa pravidelne objavuje vo vyhláseniach ruského prezidenta Putina, bráni akémukoľvek pokroku v mierových rokovaniach medzi Kyjevom a Moskvou. Šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha označil ruské návrhy za súbor starých ultimát, ktoré situáciu nijako nepribližujú skutočnému mieru.
"S Ruskom nie je možné viesť dlhú vojnu," povedal aj historik Medinskij v rozhovore s WSJ. Ako dôkaz toho, že Rusko vo dlhotrvajúcich bojoch víťazí, uviedol 21 rokov trvajúcu vojnu so Švédskom v 18. storočí.
Mnoho dlhých vojen vedených Rusmi však skončilo porážkou, vrátane takmer desať rokov trvajúcej invázie do Afganistanu, ktorá vyčerpala zdroje Moskvy a skončila v roku 1989 vojenským stiahnutím, ktoré o dva roky neskôr urýchlilo rozpad Sovietskeho zväzu. Podľa západných predstaviteľov sú straty Ruska na Ukrajine viac ako desaťkrát väčšie ako Sovietskeho zväzu počas celého afganského ťaženia, pripomenul WSJ.
Medinskij v rozhovore tiež zľahčoval vplyv nedávneho útoku ukrajinského dronu, ktorý zničil najmenej 12 ruských strategických bombardérov. Podľa neho akcia, ku ktorej sa prihlásila ukrajinská tajná služba SBU, nevrhla na rozhovory v Istanbule žiadny tieň.