Najlepšie hodnotenou krajinou na planéte je podľa nedávno publikovanej správy Švédsko, ktoré získalo 85,6 bodu z možných 100. Slovensko dosiahlo 76,9 bodu, o celých päť bodov menej než susedné Česko. Okrem Švédska a Čiech sa v prvej päťke umiestnili ostatné škandinávske krajiny - Dánsko, Fínsko a Nórsko. Index už druhý rok za sebou vydala nadácia Bertelsmann Stiftung v spolupráci s organizáciou OSN Sieť pre riešenia v udržateľnom rozvoji.
Agenda 2030
K napĺňaniu Cieľov udržateľného rozvoja sa členské štáty OSN zaviazali pred necelými dvoma rokmi na samite OSN v New Yorku. 17 cieľov, ktoré spolu tvoria takzvanú Agendu 2030, sa zameriava na oblasti, ako je potlačenie chudoby vo všetkých jej podobách, zaistenie kvalitného vzdelania či zdravotnej starostlivosti, zabezpečenie dostupnosti pitnej vody, podpora dôstojných pracovných podmienok, presadzovanie rodovej rovnosti, podpora zodpovednej spotreby či boj proti zmene klímy.
Agenda 2030 má svet spoločne viesť k udržateľnému rozvoju planéty tak, aby sme za sebou nechali svet, v ktorom budú môcť aj nasledujúce generácie viesť plnohodnotné životy. Nejde pritom o hodnotenie pokroku v plnení agendy, len aktuálneho stavu. Každú zo spomínaných 17-tich oblastí, resp. cieľov hodnotila správa osobitne.
Slovensko je európsky priemer
Slovensko dosiahlo najvyššie skóre predovšetkým v otázke chudoby - až 99,3 bodov zo 100. Ide o očakávaný výsledok, Slovensko je totiž v porovnaní s väčšinou planéty bohatá krajina s obyvateľmi, ktorí netrpia extrémnou chudobou. Ukazujú to napríklad aj výsledky Indexu ľudského rozvoja sme sa umiestnili na 40 mieste spomedzi všetkých krajín sveta, v skupine suverénne najrozvinutejších krajín sveta.
Zároveň je však u nás aj pomerne nízka miera relatívnej chudoby - podľa Giniho koeficientu, ktorý meria nerovnosť v spoločnosti, sme jedna z najrovnostárskejších spoločností na svete. V tomto ohľade sme dosiahli 98,4 bodov. Dobre sme na tom aj v prístupe k pitnej vode či sanitácii - 96,4 bodov zo 100. Napriek tomu, že na Slovensku podľa Inštitútu environmentálnej politiky až tretina obyvateľov nie je pripojená k verejnej kanalizácii, prístup k vode a riadnej toalete má dnes už absolútna väčšina z nás.
Podstatne horšie je na tom Slovensko v presadzovaní inovácií a budovaní infraštruktúry, kde sme dosiahli len 47 bodov, či vo vytváraní partnerstiev pre rozvoj (v preklade v poskytovaní rozvojovej spolupráce). Tam nám analýza prisúdila len 51,2 bodu, čo nás radí medzi najhorších v Európe. Len o čosi lepšie sme na tom v presadzovaní rovnosti mužov a žien, či snahe o zodpovednú spotrebu či dôstojné pracovné podmienky. Prepadli sme aj v opatreniach na boj so zmenou klímy.
Rakúsko či Nemecko sa umiestnili podobne ako Česko v prvej desiatke, náš južný sused na 18. priečke so ziskom 78 bodov, Poľsko sa pre zmenu nachádza o pár bodov za nami na 27. mieste, Ukrajina na 39. Ešte hlboko za nami však skončili svetové mocnosti ako sú USA (42.), Rusko (62.) či Čína (71.). Celkom najnižšie hodnotenie dosiahli Čad, Demokratická republika Kongo a Stredoafrická republika.
Ide o druhé takéto hodnotenie, no jeho samotní autori upozorňujú, že vzhľadom k zmene metodiky po prvom minuloročnom vydaní, nie je možné výsledky priamo porovnať.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
