Uganda. Takmer päťkrát väčšia krajina ako je Slovensko. Podobne viac, ako má štvorcových kilometrov, má aj problémov, pred ktorými stojí. Nedostačujúci vzdelávací systém, nedostupná zdravotná starostlivosť, pytliaci, korupcia... No v mnohých oblastiach je naopak ďaleko pred nami. Odhliadnuc od skutočnosti, že má transparentnejší rozpočet než krajina pod Tatrami, je v popredí aj v behu k jednej z najdôležitejších mét, aké si súčasný svet pred seba postavil.
Ako jedna z prvých krajín sveta začala Uganda pracovať na napĺňaní Agendy 2030 a 17 Cieľov udržateľného rozvoja OSN. Na Slovensku sa ešte len pripravuje plán ich realizácie.
Reforma planéty
Krajiny sveta prijali v septembri minulého roka na samite OSN v New Yorku historický dokument s Agendou 2030. Tá pozostáva zo 17 Cieľov udržateľného rozvoja (SDGs, Sustainable Development Goals), ktoré by sa mali premietnuť do politík signatárskych krajín. Cieľom je obrátiť neudržateľné smerovanie planéty smerom k udržateľnému životnému prostrediu, hospodárstvu a spoločnosti.
Slovensko aj ďalšie krajiny by si mali samé zvoliť spôsob, akým zaistia ich naplnenie. Agenda je aj jednou z priorít nášho predsedníctva v Rade EÚ. Medzinárodnú úroveň u nás, podobne ako v iných krajinách, zastrešuje ministerstvo zahraničných vecí. No „Ciele udržateľného rozvoja sú aj domácou úlohu smerom dovnútra krajiny,“ vysvetľuje v magazíne Rozvojová spolupráca Michal Mlynár z rezortu zahraničia.
Za pravdu mu dáva Mária Sliacka z Platformy mimovládnych rozvojových organizácií. No zároveň upozorňuje, že náročnosti úlohy by mali zodpovedať aj kompetencie orgánu, ktorý by ich mal u nás zavádzať, koordinovať a kontrolovať naprieč rezortmi. Otázkou je, či taký orgán na Slovensku existuje, prípadne či sa nájde podpora ho vytvoriť.
Príklady zo zahraničia
Niektoré krajiny už s implementáciou Agendy 2030 začali. Na základe švédskej iniciatívy sú ochotné poskytovať svoju pomoc a návody „ako na to“ ostatným štátom. Medzi tieto pionierske krajiny patrí Švédsko, Brazília, Nemecko či už spomínaná Uganda.
Naše ministerstvo zahraničných vecí podľa vlastných vyjadrení sleduje, ako iné krajiny postupujú pri pretavovaní agendy do reality. Jednou z úloh rezortu zahraničia je totiž prinášať tieto podnety na národnú úroveň, predovšetkým z EÚ. Určitý tlak smerujúci z Bruselu by mohol prispieť k plneniu agendy, myslí si odborník na európske právo Viliam Karas. Navyše, ako predsedajúca krajina Rady EÚ by sme podľa neho mali byť vzorom v dodržiavaní pravidiel, ktoré stanovila únia.
Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, do ktorého pôsobnosti sa Agenda 2030 dostala, potvrdil, že Slovensko bude využívať skúsenosti z implementácie globálnych cieľov iných krajín. Podľa niektorých mimovládnych organizácii však Slovensko zvykne záväzky neplniť, či plniť len naoko, preto vyzývajú k ostražitosti.
Plán pre budúce generácie obyvateľov Slovenska
V marci tohto roka schválila slovenská vláda Východiská implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj. Stanovili sa v nich základné kroky realizácie SDGs. Ich dosahovanie však podľa východísk nie je pre jednotlivé rezorty povinné. Prinajmenšom kým sa neprijme presný plán implementácie, je snaha o realizáciu cieľov na uvážení každého z nich.
Konkrétny plán zavedení cieľov do praxe by mal byť podľa Pellegriniho úradu hotový v druhej polovici budúceho roka. Podľa správy OECD z polovice júla, ktorá okrem iného hodnotí status quo príprav implementácie Agendy 2030, sú mnohé členské krajiny organizácie v tejto otázke ambicióznejšie. Ilustruje to aj fakt, že Slovensko poskytlo do správy najkratší národný príspevok v inom formáte než ostatné krajiny, s len minimom konkrétnych informácií.
Pellegrini s dostatkom právomocí?
Podľa spomínaných vládnych východísk v prípade Agendy 2030 „nejde iba o plán rozvojovej spolupráce, ale o plán štrukturálnej politickej, ekonomickej a sociálnej transformácie jednotlivých krajín v reakcii na hrozby, ktorým ľudstvo dnes čelí.“ Podľa Márie Sliackej z platformy rozvojových organizácií ide o náročný plán, ktorý si vyžaduje koordinačný orgán s dostatkom právomocí.
V odporúčaniach, ktoré platforma vypracovala pre ministerstvo zahraničia ešte koncom minulého roka, mimovládky odporučili, aby sa agenda presunula priamo pod úrad vlády, ktorý stojí nad ministerstvami. Podobne to spravili vo viacerých porovnateľne veľkých krajinách – Fínsku či Česku.
Na Slovensku napokon vnútroštátna časť Agendy 2030 skončila na stole Petra Pellegriniho, šéfa úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, čo potvrdila aj jeho hovorkyňa Monika Hucáková. Podľa mimovládok, ktoré sa témou zaoberajú, je však otázne, či je to vhodné riešenie.
Mária Sliacka z Platformy MVRO hovorí, že za tým môže byť aj určité nepochopenie podstaty Agendy 2030. „Máme dojem, že predstavitelia ministerstiev celkom presne neporozumeli, že nejde o rozvojovú spoluprácu kdesi v rozvojových krajinách, ale o udržateľný rozvoj planéty, pri ktorom musíme začať od seba. A to je to kľúčové,“ vysvetľuje.
Ide totiž o to, že ak doteraz prišla nejaká podobná aktivita z OSN, týkala sa pomoci krajinám globálneho Juhu. A teda mimo záujmu úradníkov pôsobiacich na Slovensku pre slovenských občanov. Dnes je to vôbec poprvýkrát v dejinách, kedy by sme mali systematicky podporovať globálny rozvoj u seba doma. Čo sa dotkne prakticky každého slovenského úradu, či inštitúcie.
Názor, že Agendu 2030 by mal mať na starosti orgán s dostatkom kompetencií, zdieľa aj ministerstvo zahraničia. „Keďže problematika novej verzie agendy udržateľného rozvoja je spojená s problémami kooperácie a koordinácie ústredných orgánov štátnej správy, bolo by vhodné túto agendu realizovať z úrovne podpredsedu vlády, ktorý by zastával funkciu predsedu Rady vlády pre udržateľný rozvoj,“ vysvetľuje hovorca ministerstva zahraničných vecí Peter Stano.
Otázka udržateľného rozvoja na vládnej úrovni však u nás momentálne nemá inštitucionálne krytie. Prijaté stratégie – krajina s nimi prišla pred pristúpením k EÚ a krátko po ňom – skončili na papieri a po vypršaní neboli obnovené. Ich inštitucionálne krytie, napríklad práve Rada vlády pre udržateľný rozvoj, bola za Radičovej vlády zrušená bez náhrady a teda funkcia, o ktorej hovorca rezortu zahraničia hovorí, momentálne neexistuje. Podľa kuloárnych informácií by sa však mala čoskoro obnoviť.
Pellegriniho úrad vidí svoju úlohu v odporúčacej a koordinačnej polohe, nie však vynucovacej. Pritom práve táto poloha je pre efektívnu realizáciu našich záväzkov kľúčová aj z pohľadu OSN či OECD. Ide o to, že Pellegrini by mal zaistiť, že jedno ministerstvo nerobí čosi, čo podrýva politiku iného ministerstva.
Prekážkou je mu však kompetenčný zákon. Ten podporuje vznik „rezortizmu“, kvôli čomu nie sú mnohokrát v súlade ani len naše vlastné politiky. Každý rezort si stráži „svoje“ a zosúladiť ich je náročné, ak nie nemožné. „Dogmatické ľpenie na takzvanom kompetenčnom zákone znefunkční nielen prípravu, ale najmä samotnú realizáciu Agendy 2030, pretože je tam viacero logických vnútorných nekonzistentností a antagonizmov,“ vysvetľuje Hucáková z Pellegriniho úradu. Dopĺňa, že ak sa chceme v Agende 2030 pokročiť, bude si to vyžadovať zmenu myslenia a prístupu k politike.
Napĺňanie Agendy 2030 na Slovensku
Do realizácie Agendy 2030 na Slovensku chce Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, ale aj ministerstvo zahraničných vecí, zapojiť aj mimovládne organizácie, občiansku spoločnosť, odborníkov a samosprávy. „Bez zainteresovanosti súkromného a neziskového sektora je implementácia agendy odsúdená na neúspech,“ povedala hovorkyňa Petra Pellegriniho Monika Hucáková. Na samite v New Yorku, kde bola agenda oficiálne prijatá, k tomu vyzýval aj viceprezident Európskej komisie Frans Timmermans, o potrebe zapojiť do procesu rôznorodých aktérov od samého začiatku hovorí aj OECD.
Platforma mimovládnych rozvojových organizácii hovorí, že ju úrad do procesu prípravy plánu plnenia SDGs zapojil až nedávno, do tej doby komunikovali len s rezortom zahraničia. Príkladom je aktuálne zapojenie platformy do prípravy národnej stratégie zosúlaďovania politík v prospech udržateľného rozvoja. Výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Milan Muška takisto hovorí o aktívnej spolupráci s rezortom zahraničia.
Ciele OSN si vyžiadajú premenu Európy
Európska únia si uvedomuje dôležitosť a naliehavosť riešenia týchto otázok, a preto sa bude zúčastňovať na ich riešení. „Agenda 2030 si pravdepodobne bude vyžadovať transformáciu vo vnútri Európy, teda aj v každej členskej krajine a regióne v súlade s limitmi tejto planéty,“ dopĺňa Monika Hucáková.
Prijatie agendy znamená vysporiadanie sa s mnohými problémami aj na Slovensku. Vláda by mala prijať opatrenia napríklad aj pre odstránenie chudoby, zlepšenie zdravia a kvality života Slovákov, zníženie nerovnosti, zabezpečenie rodovej rovnosti a kvalitného vzdelania ako aj mnohými ďalšími.
Ako upozorňuje Pellegriniho úrad, primárne pritom nejde o peniaze. „Maximálna koncentrácia na ekonomickú efektívnosť a ziskovosť priviedla planétu do tohto stavu,“ vysvetľuje Hucáková. „Toto je o zachovaní životných podmienok planéty, bez realizácie Agendy 2030 sa zvýraznia pojmy ako migrácia, vojny o vodu, potraviny, rast chorobnosti, úmrtnosti, rozpad zdravotných, poisťovacích systémov a podobne,“ uzatvára.
Čo sú ciele udržateľného rozvoja
Potlačenie chudoby a hladu, ochrana klímy, podpora rodovej rovnosti, vzdelanie, ekonomický rast. To sú len niektoré zo sedemnástich Cieľov udržateľného rozvoja (SDGs), ktoré sú stanovené v Agende 2030. Prijaté boli v septembri minulého roka krajinami OSN. Ich široké zameranie má prispieť k lepšej a udržateľnej budúcnosti pre ľudí a planétu.
Štáty, ktoré sa podieľali na stanovení najväčších problémov vo svete, nemajú právnu povinnosť napĺňať prijaté ciele, hoci jednotlivé krajiny si ich môžu postaviť do pozície zákona a teda spraviť právne záväznými. Urobili tak len niektoré, vo všeobecnosti je snaha o dosiahnutie úspechu v riešení globálnych problémov dobrovoľná.
Zapojené krajiny Agendu 2030 vnímajú skôr ako morálny a etický záväzok. Oproti minulosti sú však tieto ciele čímsi nové. Napríklad tým, že sa zameriavajú na celý svet, nielen na rozvojové krajiny.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
