V posledných rokoch sa pomerne veľa hovorí o tetánii, ktorú si mnohí ľudia spájajú s tetanom. Má s ňou tetanus niečo spoločné?
Vôbec nie. Tetanus je infekčné ochorenie, ktorého spóry sú roky v pôde, nachádzajú sa aj na znečistených poľnohospodárskych a záhradkárskych strojoch. Preto pri každom úraze, ktorý máme v prírode, pri ktorom sa poraníme a naruší sa celistvosť kože, treba zistiť, kedy sme mali naposledy očkovanie proti tetanu. Ideálne opýtať sa praktického lekára. V prípade, že to bolo pred viac ako 10 rokmi alebo si nie sme istí, treba sa nechať zaočkovať proti tetanu. Tetánia je niečo celkom iné, hoci to znie podobne.
Čo je teda tetánia?
Tento výraz používajú neurológovia pre zvýšenú neurosvalovú dráždivosť. Dá sa neurologicky vyšetriť pomocou veľmi slabého elektrického prúdu, keď sa na kostrové svaly priložia elektródy a zisťuje sa, pri akej hodnote prúdu svaly reagujú. Ľudia, ktorí majú zvýšenú neurosvalovú dráždivosť, reagujú už pri veľmi nízkych hodnotách zvýšenou dráždivosťou, vtedy hovoríme, že test je pozitívny na tetániu. Je zaujímavé, že tento nález nachádzame u pacientov, ktorí môžu mať potom u psychiatra diagnostikovanú panickú poruchu. Tetánia a panická porucha sa ako pojmy z asi osemdesiatich percent prekrývajú. Takže ôsmi z desiatich pacientov, ktorí boli pozitívni u neurológa na neurosvalovú dráždivosť, čiže tetániu, môžu mať u psychiatra diagnostikovanú panickú poruchu, prípadne inú úzkostnú poruchu.
Ako sa to u pacientov prejavuje?
Pacienti so zvýšenou neurosvalovou dráždivosťou – tetániou alebo panickou poruchou, čo je pojmovo veľmi podobné, majú prejavy náhlej epizodickej intenzívnej úzkosti.
Môžem to mať u zubára, keď sa ho bojím?
Nie. Rozdiel sa dá veľmi dobre vytušiť, pretože pri záchvate panickej úzkosti, ktorá je krátkotrvajúca, intenzívna a epizodická, nevieme presne, kedy príde a kedy odíde, nie je jasný vyvolávajúci faktor, ako napríklad pri fóbii. Pri strachu zo zubára presne viete, čoho sa bojíte. Vtedy hovoríme o fóbii.
Dokáže pacient vycítiť, kedy záchvat príde, alebo ho náhle prekvapí?
Človek si žije svoj život, má bežné povinnosti v zamestnaní, v domácnosti, s deťmi, s partnerom. Vtom sa dostaví z ničoho nič u fyzicky zdravého človeka „stav“, ktorý príde náhle.
Prepadne ho, ktorá nemá nijaký zjavný vyvolávajúci činiteľ, a je spojená s telesnými príznakmi. Tie majú charakter vegetatívnej nestability alebo lability, to znamená: búšenie srdca, tlak na hrudi, červenanie, triaška rúk, studené ruky, zježia sa chlpy na celom tele, prebehne ním studená alebo teplá vlna, zvíri sa mu všetko v črevách, nutká ho na stolicu, človek vlastne ani nevie, čo sa s ním deje. Najhorší je tlak na hrudníku a ťažkosti s dýchaním.
Vtedy si človek môže myslieť, že má srdcový infarkt?
Presne tak, vyzerá to ako infarkt, veľmi často sa nevie nadýchnuť. Tento stav trvá zvyčajne od tridsiatich minút do dvoch hodín. Niekedy menej a niekedy viac a potom odznie. Človek sa väčšinou tak zľakne, že ide na pohotovosť, kým sa však dostane na rad, pretože neraz sa tam čaká štyri až šesť hodín, všetko to medzitým odznie. Takže, keď mu urobia vyšetrenia, všetky výsledky budú negatívne. Títo ľudia často nemajú nijakú odchýlku, ani cukor, nič. Človek teda ide domov a nechápe, čo sa mu stalo. Samozrejme, dobrý praktický lekár ho pošle na interné, za kardiológom a pľúciarom, pretože diagnosticky a diferenciálne diagnosticky je potrebné odlíšiť, či náhodou nemá skryté ochorenie, nemôžeme hneď všetko pripisovať nervom. Niekde v tom koliesku návštev sa napokon dostane k neurológovi, ten spraví test na tetániu, ktorý väčšinou vyjde pozitívne. A potom pacienta ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.