Sledujte nás na Instagrame

@tyzdennik_temaFacebook
21.12.2021, 00:00

Po smrti otca prevzal Skalnatú chatu, po 50 rokoch jej vdýchol život: Tu vidieť na ľuďoch to pozitívne

  • Keby nebolo Kulangovcov, Skalnatá chata (1 725 m n. m.) vo Vysokých Tatrách by už pravdepodobne neexistovala. Bola na zrútenie, roky opustená, ale oni ju v deväťdesiatych rokoch zachránili a sprevádzkovali.
  • Keď legendárny chatár a nosič Ladislav Kulanga vlani nešťastne zomrel po zranení, ktoré sa mu stalo počas nosenia, prichádzali otázky – a čo s chatou ďalej?
  • Jeho syn Pavol Kulanga (39) všetky pochybnosti rýchlo zažehnal a chatárčenie prevzal a pustil sa do ďalšej rekonštrukcie. V súčasnosti táto vysokohorská chata po takmer päťdesiatich rokoch poskytuje aj ubytovanie.
  • Aké bolo detstvo na vysokohorských chatách? Čo spravilo s Ladislavom Kulangom to, že sa
    do chaty začal dobýjať medveď? Sú súčasní turisti iní ako pred rokmi?
  • Prečítajte si rozhovor, ktorý vyšiel v magazíne Téma.
Po smrti otca prevzal Skalnatú chatu, po 50 rokoch jej vdýchol život: Tu vidieť na ľuďoch to pozitívne
Zdroj: Richard Filipko

Ako začala vaša rodina chatárčiť na Skalnatej chate?

Žili sme najskôr na Zamkovského chate, kde boli moji rodičia chatári. Bol začiatok deväťdesiatych rokov a raz mama prechádzala počas túry okolo zničenej Skalnatej chaty, ktorá už bola skôr ruinou ako chatou, no napadlo jej, že by bolo zaujímavé zrekonštruovať ju. Doma to spomenula, otec sa nápadu chytil a začal vybavovať. Podarilo sa a pustil sa do trojročnej rekonštrukcie. Ja som bol vtedy žiak základnej školy a pamätám si, že keď ma otec v roku 1996 sprevádzal na prijímačky na gymnázium, povedal, že rekonštrukcia Skalnatej chaty je hotová, sťahujeme sa tam a na Zamkovského chate končíme.

Čo vy na to?

Prijal som to, ale za Zamkovského chatou mi je smutno, strávil som tam detstvo. Nechodil som do škôlky, odmalička som bol v horách medzi dospelými. Až škola ma neskôr donútila tráviť viac času dole v meste, ale každú voľnú chvíľu som trávil hore. Moje ihrisko bolo v okolí chaty, otec mi v zime robil tunely v snehu, aby som sa mohol hrať, zvyčajne som sa hral sám, keďže iné deti tam neboli. A nejako sa mi to premostilo aj do dospelosti, že sa viem zabaviť, aj keď nemám okolo seba ľudí.

Zdroj: Archív HN

​Pamätáte si na prvé stretnutie so Skalnatou chatou, keď už bolo jasné, že ju vaša rodina ide prevádzkovať?

Ako dnes, prvý rok nebola ani elektrina, spali sme pri sviečkach a petrolejke. Bolo treba prekopať nový vodovod, dať novú elektrinu, vybudovať čistiareň odpadových vôd.

Keby nebolo prechádzky vašej mamy, ktorá išla okolo, chata by už asi neexistovala?

Je to dosť možné, lebo všetci, čo predtým chatu videli, hovoria, že bola na spadnutie, zdevastovaná a uvažovalo sa o jej odstránení.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 90% na dočítanie.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu týždenníka Téma. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si balík Digital alebo si nechajte týždenník posielať priamo do vašej schránky.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.