Ako sa my, Slováci, správame k pôde?

Nie najlepšie, veľké množstvo pôdy zaberáme na zástavbu, čím sa zvyšuje antropogénnosť územia (zmeny územia spôsobené človekom – pozn. red.). To je nevhodné aj z hľadiska prejavu klimatických zmien. Negatívne ovplyvňujeme tiež kvalitu pôdy, spôsobujeme jej degradáciu.

Archív HN

​Cestou po diaľnici okolo Nitry sa dá vidieť, že pôda je na niektorých miestach bledá. To je tá degradácia, ktorú spôsobujeme?

Áno, je to prejav eróznych procesov, ktoré sme zavinili my. V pôde sa postupne znižuje množstvo humusu, čo sa prejavuje tou bledohnedou farbou. Okrem toho sa pôda vysušuje, nevhodne ju obrábame, využívame ťažké mechanizmy na vlhkej pôde, čo zase spôsobuje utláčanie až praskanie pôdy.

Na Slovensku je najväčšia priemerná rozloha polí v Európe. V EÚ je priemerná veľkosť polí 3,9 hektára, na Slovensku 12 hektárov. A to máme aj 150-hektárové polia, najväčšie sú v okolí Nitry a Trnavy. Prečo je to tak?

Tie obrovské lány u nás sú dôsledkom kolektivizácie. Kedysi drobným roľníkom pôdu nasilu zobrali a sceľovali ju, vytvárali sa veľké polia. Cieľom bolo dosahovať čo najväčšie výnosy a odstraňovala sa absolútne všetka zeleň v krajine, aby sa mohli čo najviac používať široké mechanizmy, využiť každý kúsok poľa.

Pôsobí to trochu ako barbarstvo. Alebo nie?

Všetko je prerátané na peniaze, základný ukazovateľ je získať čo najväčšiu úrodnosť, čo najväčšie výnosy z pôdy. Výsledkom je často degradácia

pôdy. Po revolúcii sa tiež začalo s výstavbou veľkých nákupných, priemyselných a logistických centier. Na ich funkčnosť je potrebná technická infraštruktúra, ktorá si vyžaduje ďalšie zábery. Dostali sme sa do stavu, že 64 percent zo všetkých slovenských priemyselných parkov sa postavilo na tzv. zelenej lúke, čiže na plochách, kde predtým nebola zástavba. Tieto plochy sa využívali ako poľnohospodárska pôda, prípadne tam boli prirodzené ekosystémy. Okrem toho, že je to hrozba pre pôdu, je to v krajine aj viditeľné a nevhodne to pôsobí tiež z estetického hľadiska.

Dobre, ale je či bola nejaká iná alternatíva? Kde by ich bolo lepšie stavať?

Keď sa pozriete po Slovensku, nájdete množstvo starých opustených podnikov, starých poľnohospodárskych družstiev, ktoré chátrajú. Nestaviame tam, nerekonštruujeme ich, ale zaberáme ďalšiu a ďalšiu novú pôdu. Stavať na lokalite starých opustených areálov je trochu náročnejšie, ale my sa snažíme ísť ľahšou cestou. Napríklad pri výstavbe továrne Peugeot v Trnave bolo zabratých 180 hektárov kvalitných pôd. Trnava patrí k oblastiam s najúrodnejšími pôdami na Slovensku. Dominujú tam černozeme a my si ich zastaviame. Ďalší príklad je vybudovanie priemyselného parku vo Voderadoch, kde bolo okrem priemyselného parku vybudované tiež nákupné centrum, ktoré je už v súčasnosti zatvorené, skrachovalo. Je to takisto oblasť najkvalitnejších pôd, podobne ako pri závode Peugeot.

Nákupné centrum vo Voderadoch je príklad, ako to môže dopadnúť... Zastavia sa pôda, prevádzka sa po čase skončí a ostane len betón a cesty v poli?

Presne. Platí to aj pri priemyselných parkoch, ktoré majú vládami určitý čas zaručené ekonomické úľavy, no keď sa tie úľavy skončia, je otázne, či tu firmy ostanú, alebo sa radšej presunú do krajín s l...