Súťaž StarDance bola určite veľký nápor na nervy aj na fyzičku. Ste rád, že ju máte za sebou?
Som rád, ale keby to ešte pokračovalo, bol by som tiež rád. A keby som vyhral, tiež by som sa tešil. Ale teraz mám aspoň pokoj. Už ma z toho tancovania veľmi boleli nožičky. Kvôli tancovaniu som tiež veľa práce odsúval, takže teraz sa jej môžem v pokoji venovať.

​Pred chvíľou ste mi povedali, že nemáte rád športové stretnutia. V čom bola táto tanečná súťaž iná?
V čom to bolo iné, neviem, pretože som žiadne súťaže nikdy neabsolvoval. No ja to vidím tak, že toto je skôr zábavná spoločenská záležitosť, ktorá sa ako súťaž iba tvári, aby to prebiehalo pre ľudí zaujímavo a divokejšie, aby tam bolo napätie, že niekoho vyradia. To mi na tom však vyhovovalo najmenej, preto som to bral od dielu k dielu. Keď sme tam potom stáli pred komisiou, priateľsky som si ju vypočul a tak trochu som sa vypol. Niektorí ľudia sa potom sťažovali, že som sa tváril ľahostajne. Mali pocit, že mi poslali hlas a ja som dosť nejasal. Ale ja nie som jasavý typ. Práve naopak. Keď všetci jasajú, uzavriem sa do seba. Asi reagujem inak, ako všetci očakávajú. Napríklad keď sa idem pozrieť na kolegov do divadla, nerád chodím na premiéry, pretože tam na vás všetci pozerajú a pýtajú sa vás, čo vy na to, a ja sa tvárim vždy nepatrične. Je to zrejme tým, že hru sledujem s veľkým zaujatím a mám vypnutú mimiku. Vtipom sa síce tiež zasmejem, ale oveľa viac ma zaujíma, ako to kolegovia robia, takže môžem vyzerať, že sa nesmejem. Preto radšej chodím do divadla inokedy než na premiéry a sadám si dozadu, aby na mňa nikto nevidel. Som taký pozorovateľ.

Pamätáte si na chvíľu, keď vás požiadali o účinkovanie v tanečnej súťaži?
Sedel som v kaviarni, ako dnes. Úradoval som a dosť ma to prekvapilo.

Ako to?
Myslel som si, že do takého programu chodia veľmi slávni ľudia, a ja sa za veľmi slávneho nepovažujem. Potom mi kamaráti tvrdili, že to je akože dôkaz, že som slávny. Že v tej súťaži si veľmi starostlivo vyberajú známe osobnosti, ktoré pozvú. Napríklad tam bol youtuber a influencer Karel Kovář alias Kovy, ktorého som vôbec nepoznal, a zistil som, že má veľkú sledovaciu rodinu v inej generácii, než som ja. Volám ešte z klasického tlačidlového telefónu, takže také veci nesledujem, pretože na toto ľudia pozerajú v smartfónoch, čo ja nemám. Nemám totiž rád, keď sú prístroje oveľa múdrejšie, než som ja, a to sú takmer všetky. Dnes je už aj mikrovlnka múdrejšia ako človek, preto si vždy kupujem tú s dvomi ovládačmi. Keď je to zložitejšie, vždy zabudnem, ako sa ten stroj ovláda. Musím sa to učiť, a to mi vôbec nevyhovuje.

Váhali ste, keď prišla ponuka, alebo ste po nej hneď skočili?
Mám päťdesiatšesť rokov, takže som to zvažoval hlavne z tejto stránky. Ten nápor na telo je obrovský. Pýtal som sa kolegov, ktorí sú v rovnakom veku, a prevažná väčšina mi povedala, že by do toho nešli. A keď som na to prikývol, hovorili mi, že ma za to obdivujú a že sú zvedaví, či to prežijem. Začal som trénovať na začiatku augusta minulého roka, každý deň niekoľko hodín. Súťaž sa potom začala v októbri a my sme už mali za sebou dva a pol mesiaca tvrdej driny. V jednej chvíli som mal nožičky také unavené, že sa už samy chceli odhlásiť. Ale povedal som si, že to nevzdám. Vďaka tomu, že som pred časom odišiel na voľnú nohu, vznikol mi voľný čas, ktorý som mohol využiť pre tanec. No aby som sa vrátil k tomu rozhodovaniu. Pýtal som sa aj ženy a dcér, či by si želali, aby som tancoval. Ony povedali,...