Mal by štát umožniť ľuďom, aby si formou doplnkového zdravotného pripoistenia mohli priplatiť napríklad za lepší materiál endoprotéz? Posunul by tento krok ortopedickú starostlivosť na vyššiu úroveň?

Špeciálne pri endoprotézach je situácia trochu zložitejšia. Ak má niekto napríklad problém s očami, zdravotná poisťovňa mu, zjednodušene povedané, zaplatí najjednoduchšiu šošovku, na to sú limity. Pokiaľ chce lepšiu šošovku, bifokálnu alebo trifokálnu, má možnosť si za ňu priplatiť už teraz. Ale pri endoprotézach je to trochu odlišné, pretože každá má iné vlastnosti a jej typ sa vyberá podľa toho, aké štádium artrózy človek má, aký je starý, či je obézny, akú má kvalitu a tvar kosti a aký je celkovo jeho zdravotný stav. Pacient by mal teda dostať endoprotézu zodpovedajúcu nielen nálezu na kĺbe, ale aj všetkým ostatným pridruženým kritériám. To všetko legislatíva spĺňa aj za súčasnej situácie. V absolútnej väčšine prípadov teda ľudia dostanú takú endoprotézu, aká je pre nich najlepšia.

Archív HN

​A nelíši sa kvalita endoprotéz od jednotlivých výrobcov?

Medzi firmami nie je veľký rozdiel. Všetky musia mať certifikáciu a spĺňať kritériá, ktoré pomáhajú ortopédovi rozhodnúť, akú endoprotézu pacient dostane. Zodpovedný operatér má skutočne veľmi dobrú možnosť vybrať typ, aký by mal pacientovi presne vyhovovať. Oveľa väčším problémom ako výber endoprotézy sú čakacie lehoty na operáciu. A je otázka, ako z toho von. Niekto bolesť vydrží a operáciu si vyčká, ale môže nastať situácia, že by si niekto z objektívnych zdravotných dôvodov prednostný zákrok zaslúžil. Záleží potom na každom pracovisku, ako sa s týmto problémom popasuje, žiadny univerzálny návod neexistuje. A v súčasnosti, keď sa čakanie na operáciu kvôli koronavírusovej situácii ešte naťahuje, je to vec, ktorá nás pomerne dosť trápi.

Ako veľmi sa podpísala koronavírusová pandémia pod starostlivosť o ľudí s boľavým pohybovým aparátom?

Už v časoch pred covidom boli pomerne dlhé čakacie lehoty na operácie, počas pandémie potom navyše dochádza k obmedzovaniu elektívnej starostlivosti (plánovaných operácií, pozn. red.)... Zvýšiť starostlivosť je ťažké aj za situácie, keď sa zvýšia finančné prostriedky. Množstvo operácií je totiž limitované nielen kapacitne (množstvom operačných sál a hlavne lôžok v nemocniciach, pozn. red.), ale aj personálnou situáciou. Dohnať tú stratu je prakticky nemožné a čakacie lehoty podľa toho vyzerajú.

V USA je pacient po endoprotéze kĺbu prepustený z nemocnice napríklad už na druhý alebo tretí deň. Nie je toto cesta, ako dosiahnuť väčší počet operácií?

Amerika je v tomto trochu zvláštna, systém ich zdravotnej starostlivosti a poistenia je odlišný a oveľa zložitejší ako u nás. A trochu sa vymyká bežnému ortopedickému štandardu. Zdravotníctvo je tam pomerne drahé, preto všetko v podstate smeruje k tomu, aby sa náklady znižovali a pacienti boli z nemocníc čo najrýchlejšie preč. Samozrejme, že keď u nás leží človek po výmene kĺbu týždeň, a u nich len dva dni, môžu ošetriť trikrát viac pacientov... Má to niečo do seba, na druhej strane to so sebou nesie veľa úskalí (podľa niektor...