Huby nie sú ani živočíchy a ani rastliny. Čo vlastne sú?
Je to samostatná skupina organizmov, ktoré nie sú schopné vytvárať organické látky, lebo nemajú zelené farbivo chlorofyl a nevedia si vyrábať cukor. Huby teda musia žrať spolu s niekým alebo niekoho. Bunkové steny majú z chitínu. Väčšina druhov je mikroskopická, nevidíme ich voľným okom a sú schopné žiť takmer všade.
Ide o to, že slovo rastliny je odvodené od slova rásť a slovo živočíchy od slova žiť, byť živý. A čo slovo huby?
Fungujú. Huby sú po latinsky fungi.
Sú teda huby živé tvory?
Niektoré skupiny húb sa dokážu hýbať, premiestňovať sa tak, že prelievajú svoju hmotu z jedného miesta na druhé. Napríklad slizovky tvoria plasmodium, čo je jedna velikánska bunka, ktorá môže fungovať tak, že z jedného miesta sa presunie na iné. Čiže dokáže akoby prejsť. Huby vedia aktívne vyhľadávať potravu, napríklad hlivy sú mäsožravé.
Takže by mi mohli narásť na ruke?
To nie. Ale ako si tak hliva vegetuje na zhnitom bukovom pni, vysiela vlákna, ktoré nejakými chemickými látkami lákajú drobné hlísty alebo niečo podobné, čo žije v mokrom dreve. „Napumpuje“ do nich enzýmy, ktorými rozloží ich vnútornú štruktúru, a potom sa nimi živí. Nie je to však jediný spôsob výživy hlivy, samozrejme, ona rozkladá drevo.
Ale dubáky „nechodia“, za nimi chodíme my...
Tak.
Dokázali by huby cítiť bolesť?
Čo ja viem... Bolesť je odpoveď organizmu na to, že sa niečo deje, a my ľudia sme to nazvali bolesť. Určite sú huby schopné reagovať na nejaké vonkajšie podnety a zariadiť sa. Ak sú niekde nejaké chemikálie, tak tam jednoducho „nepôjdu“, alebo iba do takej hĺbky, pokiaľ sú to schopné tolerovať. Je to, ako keď vás niekto štípe. Ak iba trošku, tak držíte, ak príliš, odtiahnete sa. V prostredí znášajú rôzne výkyvy, teplotné, pH pôdy a niektoré druhy toho znesú viac, niektoré menej. Iné dokážu prežívať pod morom vo veľkých hĺbkach, v termálnych prameňoch. Z vody v Mŕtvom mori izolovali asi päťdesiat druhov húb, ktoré tam plávajú v zhlukoch buniek. Huby nájdeme všade. Biofilmy môžu poškodzovať vodiče vo vesmírnej stanici. Aj my ľudia ich bežne máme na sebe a to je večný boj. Kamionisti neraz mávajú problémy s naštartovaním, pretože sa im upchal filter nafty biofilmom, ktorého súčasťou sú aj huby, sinice a riasy. Takisto keď vo Volkswagene lakujú karosérie, musia kontrolovať hodnoty týchto živých organizmov, lebo ak ich je tam veľa, farba sa im znehodnocuje a vytvárajú sa v nej hrudky.
Neprekáža týmto hubám acetón alebo iné chemikálie?
Nie. Naučili sa tam žiť. Huby sú totiž organizmy, čo tu boli dávno pred nami a ešte dlho po nás tu budú.
Existovala nejaká prahuba, z ktorej sa všetky druhy húb vyvinuli?
Tým, že sú huby také rôznorodé, neviem povedať, či všetky vznikli iba z jedného zdroja. Vývoj išiel pravdepodobne tak, že vzniklo niekoľko modelov, a dnes tu máme to, čo prežilo. No jednoznačne šiel vývoj z vody, pretože huba rovnako ako ostatné organizmy potrebuje vodu. Deväťdesiat percent objemu húb tvorí voda. Huby sa kedysi z vody dostali na súš až vtedy, keď tu mali organickú hmotu, ktorú mohli rozkladať.
Vyvíjajú sa ešte ďalej, alebo už dosiahli vrchol?
Vývoj stále prebieha, všetko funguje na základe genetiky, génov a mutácií. Ak sa v tomto procese nejaká mutácia udrží, už tá huba trochu inak vyzerá. V priebehu nahromadenia mutácií sa z nej môže vyvinúť nový druh, ktorý sa reprodukčne oddelí od iných druhov. Toto môžeme najlepšie pozorovať na hubách, ktoré majú krátke reprodukčné cykly. Na takomto princípe funguje šľachtenie húb, vyšľachtilo sa mnoho kmeňov, ktoré tu predtým neboli.
Ako?
Vyšľachtili sa takým spôsobom, že sa skúšalo, čo to dá. Napríklad kvasinky sa množia rýchlo, za hodinu sa ich množstvo niekoľkokrát znásobí a čím rýchlejšie to ide, tým viac mutácií tam môže byť. Ak čo len jedna zostane, prenáša sa do ďalších generácií, a ak sa ich nahromadí viac, vyšľachtíte nový kultivar. Na rôzne druhy pív sú rôzne kvasinky. Kvasinka ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.