Dočítal som sa, že ste sa už od ôsmich rokov bavili programovaním a mali ste rád aj matematiku. Čo vlastne robia vaši rodičia?

V rodine išla matematika dobre mne aj mojej sestre, ale ani jeden z mojich rodičov takto zameraný nebol. Otec pochádza z rodiny učiteľov, bavili ho jazyky a dejepis. Mama zase pochádza z Poľska a v devätnástich prišla do Česka pôvodne na nejakú brigádu. Zoznámila sa s otcom a usadili sa v Šumperku.

Archív HN

​Možno vám aspoň neskôr pomohla skúsenosť dvojjazyčných rodičov s vylepšením prekladača pre Google.

Pravdou je, že som do Poľska často chodil na návštevy. A pretože sa tam hovorilo iným jazykom ako doma, už odmalička som musel vynakladať dosť úsilia a premýšľať, čo ktoré slovo znamená a podľa kontextu odhadnúť jeho význam. Rád som o tom diskutoval so svojím poľským dedom a boli sme si schopní porozumieť, aj keď sme napríklad jednotlivé slová nepoznali.

V desiatich rokoch ste sa zúčastnili na matematickej olympiáde s vlastným počítačovým programom. Dosť neobvyklé!

Nebolo to nič obzvlášť prevratné. Na matematických olympiádach som bol najďalej v okresných, možno krajských kolách. Iní ľudia boli oveľa úspešnejší ako ja.

Vo svojej profesii ste sa zamerali na jazyky a ich matematické vyjadrovanie, ktoré výrazne spresnilo počítačové preklady.

Vždy ma zaujímala umelá inteligencia a keď nad ňou začnete premýšľať, musíte si položiť pomerne zásadnú otázku: Ako budeme, ako ľudia, s umelou inteligenciou komunikovať? Je úplne jedno, či si samotnú umelú inteligenciu predstavíte ako nejakú krabičku, alebo robota v štýle Terminátora, alebo ako čokoľvek iné. Najdôležitejšie bude sa s ňou dohovoriť, zadávať jej úlohy a podobne. Inak by to bolo predsa úplne zbytočné. A ako teda budeme komunikovať? Niektoré zvieratá používajú na komunikáciu pachy, včely sa vedia dorozumievať napríklad pomocou akéhosi „tanca“ v priestore, tých možností je veľa. Pre človeka je však najprirodzenejším komunikačným prostriedkom jazyk. Preto by budúca umelá inteligencia mala byť schopná

s nami komunikovať práve pomocou jazyka. Znie to možno triviálne, ale mnoho veľkých AI projektov (AI je skratka z anglického artificial intelligence – umelá inteligencia, pozn. red.) z nedávnej minulosti vôbec jazyk neobsahuje.

Najprv ste študovali na Vysokom učení technickom v Brne, ale pomerne skoro ste odcestovali aj na stáže do Ameriky. Aké to tam bolo?

V roku 2010 som sa na univerzite v Baltimore dostal do skupiny, ktorú viedol slávny vedec českého pôvodu Frederick Jelinek. Predtým pracoval pre IBM a je považovaný za priekopníka štatistických modelov a metód práve pre rozpoznávanie reči a strojový preklad. Chápem, že to na niekoho môže pôsobiť zvláštne, kombinovať matematiku a lingvistiku, dokonca bol kedysi vo vedeckej komunite proti tomu výrazný odpor. Teda, samozrejme, zo strany lingvistov – napríklad taký slávny filozof a lingvista Noam Chomsky, ktorému sa vôbec nepáčilo, že by sa mala nejaká štatistika alebo informačná teória aplikovať na jazyk. Kedysi vyhlásil, že je to nezmyselný koncept. Doslova si to nepamätám, ale v podstate povedal, že štatistické spracovanie jazyka je úplný nezmysel a nikdy to nebude na niečo dobré. S...