Blíži sa kolaps našej „západnej“ civilizácie?

Kolapsov je mnoho druhov. Nedávno som videl peknú analýzu profesora Václava Smila, ktorá sa týka Japonska. Najväčšia ekonomika sveta upadá do problémov. Nie sú ľudia, chýbajú potraviny, energie, a napriek tomu spoločnosť funguje a pokračuje ďalej pomerne normálne aj so všetkými problémami, čo má. Ceny pozemkov v strede Tokia oproti predchádzajúcemu stavu padli na štvrtinu. A to sa môže stať aj u nás. Ale pýtali ste sa na kolaps. Museli by sme si definovať, čo to vlastne je. Podľa mňa ide o iný druh kontinuity. Myslím si, že to, čo nás čaká, je schudobnenie väčšinovej populácie. Zostrenie vzťahov medzi mladou a staršou generáciou. Teda konfliktnejšie obdobie. Oproti situácii na konci prvej alebo druhej svetovej vojny, ak nepoviem tridsaťročnej vojny, je to však vlastne komfortná situácia. A protivenstvo doby, naopak, často umožní ľuďom prežiť bohaté životy.

Archív HN

​Dokážete ako geológ nájsť prameň, z ktorého by sa dalo v núdzi piť? A budú sa tieto schopnosti do budúcnosti hodiť?

V rámci prípravy na budúci život, keď môže dôjsť k blackoutu, je dobré vedieť, kde vo vašom okolí existujú vodné pramene. Väčšina z nich je dnes kontaminovaná, takže sa voda z nich nedá piť, potom je nutné ju nejako spracovať. Najlepšie sú biologické filtre na báze nanovlákien.

V roku 2018 ste s kolektívom ďalších autorov vydali knihu Ruka noci podaná, kde varujete pred štyrmi typmi rýchlych kríz – neočakávanou udalosťou, sociálnou búrkou, epidémiou a blackoutom. Vyslúžili ste si za to povesť katastrofistu. Ale pokiaľ ide o epidémiu, váš predpoklad sa naplnil. V roku 2020 prišla pandémia vyvolaná koronavírusom. Ako ste si predstavovali epidémiu, keď ste knihu písali?

Moje predstavy boli ovplyvnené filmovou realitou. Predstavoval som si silnú, šokovú záležitosť, ktorá rýchlo odznie. Veľká, ale rýchla kríza. Nie to, že bude relatívne mierna, ale bude klásť na ľudí dlhodobú záťaž a spôsobovať dlhodobé vysilenie. Dnes takmer nikto z nás nemusí robiť žiadne hrdinské činy, ale už dva roky žijeme a zrejme ešte nejaký čas žiť budeme v podivnej dobe, ktorá nám prináša mnoho problémov.

V čom sme v nej obstáli a v čom nie?

Vo svete, ale aj u nás sa ukázalo, že je zlá komunikácia medzi vládami a ľuďmi. Politici zle vysvetľujú a zdôvodňujú svoje kroky. Ak chýba reálne vysvetlenie toho, čo sa stalo a čo sa má robiť,

ľudia radšej uveria alternatívnym alebo konšpiračným teóriám. Aj keď tie tiež nepomôžu ani nedodajú pokoj. Inak mám pocit, že to zvládame pomerne dobre. Hoci mám kamarátov medzi psychológmi a tí teraz majú toľko práce, že ďalších pacientov už neberú. Pandémia depresie je pomerne rozšírená už aj u detí a dospievajúcich.

Zocelila nás táto skúsenosť v niečom?

Niekoho áno, iného to, naopak, rozhodilo. Ľudia čakali, že sa to čoskoro skončí a vráti sa normálny život. Ten však pravdepodobne v podobe, ako sme ho poznali, už nikdy nebude. Veľa ľudí lenivo sedelo doma a čakalo, ako to dopadne. Zatiaľ čo asi bolo a je potrebné postaviť sa tomu čelom. Chodiť do pr...