Hneď na začiatku je potrebné povedať, že vy sám sa stravujete „nízkosacharidovo“. Čo vás k tomu priviedlo?

Je to už asi päť rokov, keď som ako akademik na Ostravskej univerzite premýšľal o ďalšom smerovaní svojej výskumnej činnosti, na čo mi jeden zo zahraničných kolegov poslal vedecký článok o nízkosacharidovej strave a športe. Tá téma bola pre mňa vtedy taká revolučná a zaujímavá, že som sa rozhodol tým viac zaoberať.

​Niekedy sa o tejto diéte hovorí ako o nízkosacharidovej, inokedy sa používa i názov ketodiéta. Aký je medzi nimi rozdiel?

O reštrikcii príjmu sacharidov v strave hovoríme, ak je príjem sacharidov za deň menší ako približne 45 % celkového energetického príjmu. Nízkosacharidová diéta je definovaná asi do 25 % sacharidov. V prípade najprísnejšieho obmedzenia sacharidov, keď tvoria len 5 až 10 % z celkového energetického príjmu, sa u väčšiny jedincov začnú vo veľkej miere tvoriť ketolátky. V takom prípade môžeme hovoriť o ketodiéte. Inými slovami, nie každá nízkosacharidová strava musí nutne byť ketodiéta. (Ketolátky tlmia hlad. Vznikajú počas hladovania či nedostatku glukózy, teda cukru v krvi, ako dočasný zdroj energie. Tú vyrábajú z telesného tuku, pozn. red.)

Lekári zvyčajne so zdvihnutým prstom varujú pred zdravotnými rizikami akýchkoľvek diét. Nízkosacharidová nie je výnimkou. Aké k nej mávajú najčastejšie výhrady?

Človek s lekárskym vzdelaním si pojem „ketodiéta“ môže automaticky spájať s rizikom vzniku „ketoacidózy“, teda akéhosi zakyslenia organizmu spôsobeného ketolátkami. (Ketolátky majú kyslú povahu. Pri ich nadmernej tvorbe môže dôjsť k obrovskému prekysleniu organizmu, ktoré spôsobí rozvrat metabolizmu. Riziko ketoacidózy je spojené najmä s cukrovkou
1. typu, pozn. red.) Je to naozaj veľmi vážny, až život ohrozujúci stav. Nepoznám však jedinú odbornú publikáciu, ktorá by uvádzala, že by ketodiéta spôsobila zakyslenie organizmu. Naopak, odborné publikácie jednoznačne ukazujú, že pri ketodiéte nie je produkcia ketolátok pre vznik ketoacidózy dostatočná. Navyše zdravý organizmus má veľmi jednoduché a účinné mechanizmy, ktoré vzniku ketoacidózy spoľahlivo bránia. Napokon, ketolátky nie sú pre organizmus človeka ničím novým ani cudzím. Pozná ich veľmi dobre už od narodenia a vie ich v prípade potreby efektívne využívať ako zdroj energie.

Avšak väčšina lekárov vám povie, že telo sacharidy skrátka potrebuje.

O tom niet pochýb. Nízkosacharidová strava však nie je strava bez sacharidov, len s ich nízkym obsahom. Sacharidy zo stravy úplne vylúčiť nemožno. Ide len o to, ako veľmi ich obmedzíme. Organizmus človeka si vie sacharidy vyrobiť aj sám. Súčasne nie je nikde vo vedeckej literatúre uvedené, koľko je ich minimálne nutné množstvo v strave. Nemôžem vylúčiť, že je to tých odporúčaných 50 – 60 % z celkového energetického príjmu, ale rozhodne to zatiaľ nie je podložené vedeckými faktmi, a pokiaľ viem, ani poznatkami z evolúcie človeka.

Obmedzenie jednej zložky potravy je nutné kompenzovať niečím iným. Z toho vyplýva aj ďalšia obava lekárov, totiž že znížený príjem sacharidov človek nahradí napríklad zvýšeným príjmom bielkovín, teda hlavne mäsa a mliečnych výrobkov.

Chápanie ketodiéty ako vysokobielkovinovej stravy je opodstatnená obava, pretože nadbytočný príjem bielkovín je najmä pre pečeň a obličky naozaj veľmi zaťažujúci. (Preťažené obličky môžu ...