StoryEditor

Záhady spánku a biologické hodiny. Ako ovplyvňujú naše zdravie?

06.08.2021, 16:30
Čo všetko sa deje v mozgu, keď spíme, je stále z veľkej časti zahalené tajomstvom.

Ako ste dnes spali?

Dobre. Zvyčajne si ľahnem a hneď zaspím. Väčšinou spím osem hodín. Aj keď som mala v živote obdobia, keď som chodila spať veľmi neskoro. Nemala som pravidelný režim spánku a bdenia, pretože som sa snažila stíhať veľa vecí. Z vlastnej skúsenosti však musím povedať, že sa to neoplatí. Pre dobrú kvalitu života, pre prácu aj dobrú náladu je veľmi dôležité dobre spať.

Až tretinu života prespíme. Ale vlastne prečo?

Tých vedeckých hypotéz je mnoho. Mohlo by sa zdať, že spánok nie je pre organizmy evolučne výhodný. Počas spánku totiž neprijímame potravu, v prírode môžu byť rôzne živočíchy vystavené predátorom. Napriek tomu všetci spia. Dokonca aj bunkové kultúry vykazujú charakteristiky spánku. Vedci sa domnievajú, že tá hlavná funkcia spánku je metabolická. Telo má vďaka striedaniu spánku a bdenia možnosť oddeliť a realizovať chemické procesy, ktoré by nemohli prebiehať súčasne. Jednoznačne je spánok veľmi dôležitý pre mozog. No spánok sa vyskytuje aj pri organizmoch, ktoré mozog nemajú. Spánok teda celkom iste neslúži len mozgu, aj keď nervový systém z neho veľmi profituje. Spánok ovplyvňuje, akú máme nasledujúci deň náladu, akí sme pozorní, ako sme schopní riešiť problémy a čo si pamätáme. No spánok má vplyv napríklad aj na imunitu. Ak ste chorá, spíte viac, pomáha vám to vyrovnať sa s infekciou. Podobne po úraze. Spánok pomáha v procesoch obnovy tela.

Podľa profesora Satchina Pandu z amerického Salkovho inštitútu pre biologický výskum dochádza v spánku k detoxikácii mozgu. V Českej televízii v relácii Hyde Park Civilizácia hovoril o tom, že počas hlbokej fázy spánku sa všetky nahromadené toxíny vyvezú von. Podobne, ako keď smetiari vyvážajú popolnice. Je to vraj preto, aby sa mohol mozog zregenerovať. Čo sa teda v mozgu deje?

Nedávno bola objavená takzvaná glymfatická funkcia spánku. V tele to funguje tak, že škodlivé látky sú odvádzané prostredníctvom lymfatického systému. A mozog od odpadových produktov, ktoré sa nahromadia počas bdenia, prečisťuje mozgovomiechový mok. Ten škodliviny odplavuje ďalej do lymfatického systému. Dochádza teda k premývaniu mozgu medzibunkovou tekutinou. Jej objem a prietok sa v spánku zvyšujú. A to všetko sa deje práve v hlbokom spánku. Táto schopnosť sa, bohužiaľ, znižuje s vekom, rovnako ako kvalita spánku. Ak onen hlboký spánok chýba, škodlivé metabolity sa dobre neodplavujú. To vedie k hromadeniu bielkovín, napríklad beta amyloidov, čo môže prispievať k rozvoju Alzheimerovej choroby a ďalších ochorení.

Vy ste sa v súvislosti so spánkovými poruchami zaoberali výskumami Parkinsonovej choroby, však?

Áno. Jedna z ťažkostí, ktoré sa obvykle vyskytujú u ľudí vo veku nad šesťdesiat rokov, je porucha správania v REM spánku. Zdravý človek sa v tejto fáze spánku nehýbe. Dochádza len k rýchlym pohybom očí za zatvorenými viečkami. Pri poruche svalového napätia však začnete v REM spánku svoje sny realizovať. Ak snívate napríklad o tom, že hráte futbal, môžete kopať nohami. Ukazuje sa, že v niektorých prípadoch táto porucha aj o niekoľko rokov predchádza rozvoju ďalších neurologických ochorení, najmä Parkinsonovej choroby... Pri tejto poruche sme navyše zistili, že zmeny prebiehajú aj na úrovni denných rytmov (tie telu a vnútorným orgánom hovoria, čo v určitom čase majú urobiť, a sú zladené s rytmom dňa a noci, pozn. red.). Naše laboratórium je totiž nielen spánkové, ale aj chronobiologické. (Chronobiológia sa zaoberá biorytmami, teda dejmi, ktoré sa v organizme objavujú s nejakou pravidelnosťou. Patria medzi ne už zmienené cirkadiánne rytmy, keď sa biologické deje v tele opakujú približne každých 24 hodín, ale tiež biologické rytmy časovo kratšie, napríklad sťahy srdca, alebo, naopak, dlhšie, napr. menštruácia, pozn. red.) V rámci Českej republiky sme unikátni. Okrem toho, že je v našom spánkovom laboratóriu každá izba vybavená polysomnografom (špeciálny prístroj na detekciu spánku, pozn. red.), máme možnosť meniť svetelné podmienky. Okrem úplného zatemnenia môžeme napríklad vďaka špeciálne upravenému osvetleniu robiť chronobiologické experimenty v podmienkach konštantného svetla nízkej intenzity. Alebo využiť nočné červené osvetlenie v izbách a na toaletách. To je dôležité predovšetkým vtedy, keď nás zaujímajú hladiny melatonínu (hormón spánku, ktorý reguluje chronobiologické rytmy a ktorého vyplavenie dáva telu signál, aby išlo spať, pozn. red.). Melatonín je veľmi citlivý na svetlo a najcitlivejší je na jeho modrú zložku (tzv. modré svetlo vyžarujú LED žiarovky, monitory počítačov, televízory či mobily, pozn. red.). Stačí len krátky osvit a vo vzorkách sa melatonín rozpadá. Aj jeho syntéza v tele veľmi rýchlo klesá. Vzorky, ktoré odoberieme, môžeme ihneď spracovávať v našom laboratóriu. To je veľká výhoda.

Kto k vám najčastejšie prichádza?

Pacienti so všetkými spánkovými poruchami. Vo výskume sa zaoberáme predovšetkým nespavosťou, parasomniou (abnormálne prejavy, ktoré sa objavujú v priebehu spánku alebo pri prebudení, pozn. red.), ako sú napr. somnambulizmus (námesačnosť), nočné mory, spánková obrna... Ďalej nás vo výskume zaujímajú hypersomnie (nadmerná spavosť, človek prespí aj viac ako 12 hodín denne, pozn. red.) vrátane narkolepsie (mozog nie je schopný správne regulovať cyklus spánku, pacienti zaspávajú v úplne nečakaných situáciách,...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
20. máj 2022 11:52