Aké rozhodnutia robíme pri nákupoch podvedome a ktoré sú výsledkom racionálnej úvahy?

Podvedome reagujeme napríklad na zľavové akcie. Ľudia vidia červenú ceduľu s nápisom „Akcia“, a už sa im nechce pri nákupe premýšľať, či ide naozaj o zľavu. Siahnu po tovare a dajú ho do košíka. Niekedy je zľava podmienená zakúpením minimálne troch kusov niečoho a zákazník ich úplne iracionálne kúpi, hoci ich vôbec nepotrebuje. Náš mozog sa naučil, že „akcia“ znamená „výhodnejšie“. Chvíľu sme to síce ako zákazníci študovali, potom sme to však skúmať prestali, pretože keby ste mali nad každým výrobkom dumať, potom by ste to neprežili. Z hľadiska psychológie sa tento druh uvažovania niekedy rozdeľuje na systém 1 a systém 2.

Čo to znamená?

Systém 1 označuje automatické rozhodovanie, čo je režim, ktorý u ľudí funguje počas 90 percent nášho času. Pri nákupe automaticky beriete do košíka napríklad známe veci. Je to vlastne taký druh autopilota – sama niekedy takto idem autom z práce a predtým sa mi stávalo, že som namiesto po dieťa do škôlky došla rovno domov. Systém 2 potom zapojíte vo chvíli, keď musíte veľa premýšľať – to je napríklad moment, keď si vybavujete hypotéku alebo riešite zložitý problém, na ktorý sa musíte sústrediť.

Ako sa dá to podvedomé rozhodovanie merať?

Pri biometrických signáloch tela meriame aktivitu mozgu pomocou EEG (elektroencefalografia, ktorá zaznamenáva aktuálnu elektrickú aktivitu mozgu, pozn. red.). Tým meriame emócie, používame takzvanú „frontálnu alfa asymetriu“. Čo je vedecky opísaná metóda, ktorá v podstate hovorí, že keď vám pri mozgovej aktivite na prednom laloku dominuje buď ľavá, alebo pravá hemisféra, máte buď pozitívne, alebo negatívne emócie voči tomu, na čo sa pozeráte. My vám pustíme reklamu a očnou kamerou vidíme, ako na jej jednotlivé časti reagujete. Vieme, kedy