Dalo by sa povedať, že každý človek je v podstate zásobníkom baktérií, údajne ich na ľudskom tele žije niekoľko desiatok miliárd. Je to naozaj pravda?

Je. Hovorí sa, že máme na sebe viac bakteriálnych buniek než vlastných, pretože bakteriálne bunky sú menšie a je ich veľmi veľa. Medzi orgány najviac kultivované baktériami patrí okrem čreva aj naša koža. Veľmi ťažko sa skúma, pretože koža je kontaktný orgán, ktorý je v styku s okolitým prostredím. Máme na nej baktérie, ktoré si strážia svoje prostredie – niku, a viac-menej bránia, aby sme sa kontaminovali inými baktériami. To znamená, že ak nejakú „chytíme“ a dostane sa nám na prsty, tak sa tam väčšinou dlho neudrží. Jednoducho, „naše“ prirodzené baktérie neumožnia takejto baktérii uchytiť sa a rásť. Prebieha tam neustály boj o živiny, priestor a baktérie, ktoré máme na sebe zvonku, sú prispôsobené na to, aby tam boli, a pomáhajú nám.

Keď ich pomoc už nestačí, môžeme dostať nejakú kožnú chorobu?

Napríklad atopická dermatitída, akné alebo psoriáza sú výrazne ovplyvnené dysbakteriózou, ktorá je spôsobená tým, že nie je prirodzená variabilita baktérií, ktoré tam majú byť. Pri iných ochoreniach je to o tom, že niektorá baktéria výrazne prerastie svoje okolie a zdravý mikrobióm, ovplyvňujúci kondíciu pokožky, sa neudrží. Naozaj si to môžete predstaviť ako veľmi dlhú vojnu medzi rôznymi kmeňmi baktérií, ktoré si navzájom kradnú živiny a rastú preto tak dobre, lebo ich dokázali ukradnúť inej skupine baktérií. Stále žijú v súboji, čo udržuje určitý mikrobióm, ktorý je potom zdravý. Len čo sa niektoré baktérie veľmi rozmnožia, tak je problém.

Častejšie než o kožnom mikrobióme sa hovorí o črevnom. Ten môžeme ako ovplyvniť?

Mikrobióm, ktorý máme v črevách, je závislý od stravy konkrétneho jedinca a zároveň aj od biografickej oblasti. Mikrobiálne spoločenstvo čreva ovplyvňuje veľa premenných. V rámci rôznych projektov sme skúšali hľadať špecifické baktérie, ktoré sa v čreve konštantne nachádzajú, a, naopak, identifikovať tie, ktoré sa vyskytujú pri ochoreniach. Takéto baktérie sme objavili, ale nedá sa na malom počte vzoriek zistiť a potvrdiť prepojenie s ochorením alebo geografickým pôvodom jedinca. Črevný mikrobióm je proste variabilný a ovplyvňuje veľmi veľa vecí, čo je aj dôvod, prečo ho stále študujeme.

O baktériách nám odmalička hovorili, že sú to bacily, to znamená niečo špinavé a zlé. Lenže zjavne nie všetky bacily sú zlé...

Ako som už povedal, máme viac bakteriálnych buniek než vlastných, takže nemôžu byť zlé, lebo by sme neexistovali. Potrebujeme ich. Už na základných školách sa učí, že baktérie E. coli (tyčinkovité baktérie žijúce v hrubom čreve teplokrvných živočíchov – pozn. red.) produkujú v hrubom čreve vitamín K. Napomáhajú nám nielen tráviť, ale i ochraňovať kožu a už len tým, že ich máme, sa tam nemôžu dostať iné, ktoré môžu byť patogénne. Tu funguje evolúcia, ktorá urobila to, že z každej baktérie, ktorú my komenzálne bežne nosíme (komenzálne znamená, že s nimi spolunažívame – pozn. red.), odstránila všetky faktory violencie, násilnej agresivity, ktoré sú v známych patogénoch. Faktory violencie sú totiž gény, ktoré sú schopné spôsobiť, že konkrétna baktéria je patogénna a dokáže vyvolať ochorenie. Napríklad v čreve máme