Mnohým ľuďom sa krátko po záručnej dobe elektronika alebo aj iné výrobky pokazili. Vy ste vraj na túto tému kedysi robili prieskum. Ako dopadol? Našli ste nejaké „kazítka“?

Ten prieskum dopadol celkom nelichotivo. Skoro 75 percent opýtaných uviedlo, že sa s niečím podobným už v živote stretli..A je jedno, či sa výrobok pokazil niekoľko týždňov, mesiacov, alebo napríklad do roka po záruke. Veľa ľudí je presvedčených, že niečo podobné ako „kazítka“ existuje. Ale je to tak trochu bájna súčiastka. Veľa sme sa tejto téme venovali a musím priznať, že žiadne špeciálne komponenty, ktoré by mali znižovať životnosť napríklad u elektroniky alebo takzvanej bielej techniky, sme nikdy nenašli. Jednoducho je to trochu inak. Za tú dobu, čo sa opravám intenzívne venujeme, môžem povedať, že ide často o celkovú kvalitu, o výrobné postupy, spracovanie a úmyselne použité materiály. To potom môžeme pri niektorých výrobkoch označiť ako akúsi riadenú nekvalitu.

Asi chápem, kam mierite. Pred rokmi som sa bavil s jedným známym zberateľom kuriozít a ten mi opisoval, že napríklad predtým bol kondenzátor na chladničku vyrábaný zo štvormilimetrového plechu, ale postupne bol pri výrobkoch nahradený milimetrovým, ktorý sa jednoducho po nejakom čase vypáli. Výmena súčiastky je potom natoľko drahá, že si zákazník väčšinou zaobstará úplne nový tovar.

To môže byť tiež celkom dobrý príklad. Ja to popíšem na dvoch mixéroch, ktoré máme práve u nás v obchode, kde sa tiež zaoberáme opravami a predajom tovaru druhej akosti. Na prvý pohľad vyzerajú úplne rovnako a pracujú na úplne rovnakom princípe. Jeden z nich ale váži dve kilá a ten druhý, profesionálny, skoro dvadsať kíl. Máte čo robiť, aby ste ho nadvihli. A rozuzlenie je jednoduché. Ten jeden je plný plastových súčiastok, ktoré sú ešte navyše spolu lepené. Všetko je zanitované, aby ste sa do neho naozaj veľmi zle v prípade opravy dostali. No a na tom druhom sú všade skrutky, ktoré sa dajú odmontovať, a celý sa dá v pohode rozobrať a znovu zostaviť. A keď máte náhradné diely, potom samozrejme aj opraviť.

Chápem, že je takýto postup asi účel, aby si museli zákazníci kúpiť opätovne nový výrobok. Kedy sa toto v našej európskej spoločnosti zmenilo? Možno mám zromantizovaný pohľad na vec, ale v minulosti boli predsa firmy hrdé na to, že robia niečo, čo pretrvá dlhú dobu. Typicky sa napríklad u starších mercedesov tvrdilo, že sa vám skôr rozpadne karoséria, ako zničíte ich naftový motor, ktorý najazdí bez problémov milión kilometrov. Je takýto prístup dnes ojedinelý?

Ak by sme to chceli zistiť, museli by sme asi urobiť nejakú socioekonomickú sondu. Na druhej strane tá odpoveď z ekonomického hľadiska zrejme nie je zase tak zložitá. Dosť to súvisí s konzumnou spoločnosťou,