Sú sviatky, takže máte zrejme okolo seba plno ľudí, však?
Áno, momentálne, počas sviatkov, je dom plný ľudí, ale inak tu žijú iba svokrovci. Sestry môjho muža sú tiež v Banhe, ale nie v dome rodičov. Tu je to tak, že žena po vydaji odchádza do domu alebo bytu svojho manžela, ak nejaký má. V dnešnej dobe, ktorá je z hľadiska financií krušná, už však stačí aj to, ak ženích zabezpečí dlhodobý prenájom. Typické egyptské domy majú jeden samostatný vchod a na každom uzavretom poschodí samostatný byt. Na prízemí väčšinou žijú rodičia, na poschodiach nad nimi synovia s rodinami.
Očakáva sa, že syn sa raz vráti a postará o rodičov?
Tradícia hovorí, že synovia, tobôž keď sú jediní, ako je to v prípade môjho manžela, by sa mali postarať o rodičov. Platilo to však najmä kedysi, keď – podobne ako u nás – rodina žila v jednom dome, na jednej ulici, v jednej dedine a každý pomáhal každému. Tu takto mnohí žijú doteraz, ale doba sa zmenila a mladí ľudia sa rozcestovali. Na vidieku totiž nie je veľa roboty, takže mnohí muži cestujú za prácou do Hurghady či iných turistických centier, alebo aj do zahraničia, kde sú platy vyššie. To im umožňuje pomáhať rodičom aspoň tak, že im posielajú peniaze. Najmä rodičom, ktorí nepoberajú dôchodok, a takých je v Egypte väčšina. Takže aj syn, ktorý sa nemôže starať fyzicky, pomáha aspoň tým, že platí lekárov, lieky, bývanie, jedlo a ostatné výdavky.
Prečo nemajú dôchodky?
Lebo v Egypte nie je vybudovaný taký sociálny systém ako u nás. Ľudia, ktorí pracujú pre štátne inštitúcie, armádu, políciu či v školstve, samozrejme, dostávajú mzdy, z ktorých sa strhávajú malé odvody, a tak majú nárok na dôchodok. Lenže nie všetci môžu robiť pre štát. Ľudia skôr majú malé obchodíky, dielničky, ktoré sa dedia z otca na syna, skrátka nejaké živobytie, a tí nie sú napojení na sociálny systém. Keď zostarnú, nemajú nič. Neexistuje ani podpora v nezamestnanosti, materské či rodičovské prídavky, príspevok pri narodení dieťaťa. Sociálny systém supluje rodina, a aj preto sú Egypťania súdržní, a preto majú chudobnejšie rodiny veľa detí, ktoré sa o rodičov môžu neskôr starať. Egypt v mnohom pripomína Slovensko pred sto rokmi. Ženy boli doma, vychovávali deti a muži chodili do práce – ak bolo treba, aj vzdialenejšej. V dome, v ktorom sa ľudia narodili, nakoniec aj zomreli. Ani domovy dôchodcov tu prakticky nie sú. Dať rodiča do domova dôchodcov by bola obrovská hanba.
Naozaj?
Áno. Deväťdesiat percent obyvateľov v Egypte sú moslimovia a zvyšných 10 percent kresťania, no spoločné majú to, že či kresťan, či moslim, naozaj sa stará o svojich rodičov až do konca. Ak sa rodina aspoň ako-tak vie postarať o svojho seniora alebo hendikepovaného člena, tak sa stará, budú sa pri ňom striedať všetci členovia rodiny a budú sa snažiť mať ho doma.
Spomenuli ste hanbu, a tá súvisí so cťou. Oba pojmy sa veľmi často vyskytujú vo vašich videách o Egypte. Prečo je to tak?
Áno, v arabských krajinách je česť veľmi dôležitá. Ak by niekto umiestnil rodiča v domove dôchodcov, príbuzní, susedia, komunita by mu dali pocítiť svoj nesúhlas. Tu všetko so všetkým súvisí. O takomto človeku by sa rozšírilo, že nie je dobrý, a so zlým človekom tu nikto nechce mať nič spoločné. Ak by mal dcéru na vydaj, možno by sa nevydala.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 83% na dočítanie.
Zostáva vám 83% na dočítanie.