Akí boli turisti pred 30 rokmi a akí sú v súčasnosti?

Ľudia sa prispôsobujú dobe. V minulosti boli turisti oveľa skromnejší, ale faktom je, že tí praví turisti sú stále rovnakí, najvďačnejší. Tým, že sa zvyšuje náročnosť, musíme aj my chatári reagovať, nedá sa ísť do ďalšej sezóny bez toho, že by sme niečo nevylepšili. Každý rok treba niečo nové, lebo príde turista, ktorý sem chodí 20 rokov, a pýta sa – čo máš nové? No musím mať niečo nové. Veľká zmena tiež prišla s mladými turistami. Pred 30 rokmi som nevidel, že by prichádzalo toľko rodín a otec by mal v nosiči maličké dieťa, dnes takí idú do hôr pravidelne. Veľmi veľa mladých ľudí sa naučilo chodiť do prírody už s malými deťmi.

To je milé, či nie?

Výborné. Kým dieťa vládze, kráča samo, keď nevládze, dajú ho do nosiča a pokračujú. Len to zasa nesmú preháňať. Stalo sa, že v júni jedna mladá rodina prišla počas krupobitia z hrebeňa do chaty, otec vytiahol dieťa z nosiča a vyvalili sa z neho krúpy, to dieťa bolo v nich ako obložené. Ale pokiaľ predvídajú počasie, je to super, strašne veľa mladých ľudí učí svoje malé deti na hory. A keď sú trošku väčšie, tak to zvládajú aj po svojich, na našu chatu najkratším chodníkom po žltej značke dokážu vyjsť už päťročné deti s dobrou kondíciou.

Turistov v porovnaní s minulosťou pribúda?

Je taký paradox, že nám ako keby trochu pomohla korona. Veľmi naučila ľudí chodiť do hôr, lebo nemali inú možnosť, všetko ostatné bolo zatvorené. Počas prísnych opatrení sme mali v chate okienkový predaj a boli by ste prekvapený, koľko ľudí prišlo napríklad len na pivo. Krčmy boli v doline pozatvárané, cez okienko predával málokto, tak si vyšliapali hore na Grúň a dali si pivo u nás. Za pekného počasia bola taká plná lúka ľudí, že som sa toho až bál. Zdá sa, že niečo to v ľuďoch zanechalo, lebo odvtedy je turistov viac, hlavne našinci si viac zvykli chodiť do hôr.

Ako to myslíte, že našinci?

Turistiku na Slovensku robia Česi, Poliaci, aj my na našej chate máme možno 60 percent klientov spoza Moravy, myslím tým ubytovaných hostí. Z Ostravska to majú k nám sto kilometrov, takže v podstate kúsok. V prípade Poliakov bol trochu útlm v rokoch, keď sa na Slovensku začalo platiť eurom, dosť prepočítavali ceny a mali pocit, že ísť k nám vtedy pre nich nebolo výhodné. Ale potom sa znova vrátili a našinci z hľadiska počtu u nás ubytovaných ľudí sú až na treťom mieste, ale už sa to mení a našich hostí pribúda.

Dá sa porovnať, akí sú turisti Slováci, Česi, Poliaci?

Za tie desiatky rokov máme skúsenosť, že naši doteraz neboli takí turisti ako Česi.