Čo vám odpovie Rus, keď sa ho spýtate, ako sa má?

Povie vždy charašó. Alebo že to je na prd. Rusi sa nepúšťajú do podrobností, zvlášť keď sa nebavia s najbližšími.

Máte v Rusku kamarátov, s ktorými chodíte do prírody alebo do krčmy?

Áno, práve sa chystáme k známym na chalupu. Tu sa skôr než chodenie do krčiem praktizujú šašliky, čo je opekačka mäsa v prírode, na dači alebo pokojne priamo v meste. Fascinuje ma, že tu sú schopní mäso opekať kdekoľvek. Neďaleko baraku máme park, kam berú grily, a od prvého májového dňa ich tam je plno. Cestovanie na chatu je tiež obľúbené, väčšinou je spojené s konzumáciou jedla a alkoholu, čo je v podstate ožieračka. V Rusku sa nepije, v Rusku sa slope. To nie je predsudok, ale skutočnosť.

Riešite pri takej grilovačke politiku alebo medzinárodnú situáciu?

Politiku riešime len s tými, čo sú s nami na jednej lodi. S manželkou máme kamarátku, ktorá pracuje v štátnej štruktúre, a s ňou sa o politike nebavíme, pretože je jasné, že by to bol problém, zasekli by sme sa a len by z toho bol pokazený večer. Máme však pár známych, ktorí ešte vlani uvažovali o emigrácii, a s nimi sa bavíme otvorene o všetkom, čo sa v Rusku deje a čo sa nám nepáči. Keď sú v kolektíve ľudia, ktorí sú naladení protivojnovo aj provojnovo, politika ide bokom, len by to vyvolalo konflikt. Navyše, pätnásť mesiacov po vypuknutí vojny už nemajú emotívne diskusie význam, pretože každý už zaujal nejakú pozíciu a je zbytočné ich o čomkoľvek presviedčať. Mohol by som akokoľvek argumentovať, ale už nepresvedčím ani svojich známych.

Ani tú spomínanú kamarátku?

Nie. Pritom je to múdra baba, ktorá vidí, čo sa deje, a navyše môže jednoducho získať informácie napríklad na Radiu Free Europe. Lenže nemá potrebu, má vieru v režim a nemožno ju presvedčiť, že tá vojna je zlá.

A takto „zadebnená“ je väčšina ruskej spoločnosti?

Veľká väčšina. Jediný zásadnejší pohyb nastal vlani na jeseň, keď ruská vláda vyhlásila mobilizáciu. Stovky tisíc Rusov sa zdvihli a utiekli do zahraničia. No to bol jediný moment.