Island si zvyčajne predstavíme ako polopustú krajinu s vodopádmi, gejzírmi a so sopkami. Aký bol váš prvý dojem, keď ste sa tam ocitli?
Presne taký, polopustý, sopiek a gejzírov tam nie je až toľko, že by sme každú chvíľu na nejaké natrafili. Je tam jeden najhlavnejší gejzír, ktorý je na každej fotke, ale vodopádov je na Islande skutočne dosť a pustín je tam takisto veľa. V lete je na Islande mnoho zelene, veľa oviec, takže môj prvý dojem bol presne taký, aký som poznala z obrázkov. Pred tým, než sme na ostrov išli žiť, sme tam boli dvakrát na dlhšej dovolenke – vždy to bol mesiac. Celé sme si to prešli.
Hovoríte v množnom čísle, koľkí ste tam boli?
Celá rodina – ja, partner a syn. Boli sme tam od začiatku roku 2019 do leta 2022. Najprv sme išli s nabaleným autom trajektom, ale nemali sme veľa vecí, iba oblečenie, nejaké knihy a hračky. Potom, o pár mesiacov, už išlo zo Slovenska auto nabalené až po strechu a v podstate celý čas sme si každým návratom zo Slovenska niečo ďalšie priniesli.
Čo bolo dôvodom, že ste sa na Islande napokon rozhodli žiť?
Jedným z dôvodov bolo aj to, že som bola práve v procese náročnej liečby ťažkej choroby a pomohlo mi to trochu zvoľniť tempo a odpútať sa od bežného života, čo sa aj naplnilo. Celkovo sme potrebovali zmeniť vzduch, vyvetrať sa zo Slovenska. A keďže sme už predtým boli na Islande dvakrát, vyhovovalo nám, že je to krajina pomerne vzdialená od Slovenska, no zároveň rýchlo a ľahko dostupná, je dostatočne civilizovaná a je pri mori. Ja som vždy chcela žiť pri mori, akurát, že som si ho predstavovala trochu teplejšie. Namočila som si do neho iba nohy (smiech). Ale pri Reykjavíku majú atrakciu; navozili na pláž morský piesok a do časti mora tam tečie horúca voda, čiže more na tomto mieste nemá päť stupňov, ale devätnásť.
Zostáva vám 90% na dočítanie.