Keď sa povie Florencia, máme pred očami najmä ikonické stavby na námestiach Piazza del Duomo a Piazza San Giovanni. Baptistérium, čiže krstiteľnicu, a slávny dóm, alebo Katedrálu Santa Maria di Fiore, s kupolou Filippa Brunelleschiho. Aký k nim máte vzťah?

Kupola je pre mňa veľmi symbolická a dôležitá. Urobila na mňa dojem už vtedy, keď som bola dieťa. Keď som sa potom do Florencie presťahovala, veľmi často som k nej chodievala a obdivovala som ju. Najmä keď mi bolo smutno. Hovorila som si: Kristína, pozri sa na to, nemôže ti byť predsa smutno, keď máš každý deň pred sebou toto. Vždy keď idem okolo, pristavím sa, urobím si asi milióntu fotku, zaspomínam si. Pre mňa je kupola najdôležitejší symbol mesta.

Ako reagujú na dóm turisti, keď sa vynoria z nejakej uličky a tento gigant sa pred nimi náhle objaví?

Ten moment mám ako sprievodkyňa veľmi rada a vždy si vyberám, z ktorej strany ľuďom dóm s kupolou ukážem. Prichádzam vždy z takej strany, aby to malo efekt. Tým, že je námestie husto obstavané a vy neviete, ako ste už k ikonickým budovám blízko, mávajú ľudia pocit, že sa dóm pred nimi sčista-jasna zjavil. Raz sa jedna pani od dojatia rozplakala. Áno, takýto wau efekt má naša kupola.

Ak môžem byť osobná, tak ja som skoro plakala vo chvíli, keď som doma rodine rozprávala zážitky z Florencie a niekto sa spýtal: „A čo vravíš na tie dvere na baptistériu? Úžasné, však?“ Vravím, čo za dvere? Zistila som, že som nevidela to najdôležitejšie, a to som to mala pod nosom. Tie dvere by sme asi mali vidieť, však?

No áno, zrod renesancie, to sú tie dvere. Ale to vám mohli povedať vopred, kam sa treba pozerať, nie až po funuse (smiech). Ono to prebieha takto: mnohí, keď prídu na Piazza San Giovanni, sú očarení katedrálou. O pár sekúnd sa spamätajú, pozrú na krstiteľnicu, slávne Battiserio, a povedia: Bože môj, a prečo to sem postavili tak blízko ku katedrále? Nevedia, po prvé, že to je tá krstiteľnica, a vlastne im to celé nie je jasné.