Pred časom sme sa rozprávali o vašom výskume glykánov – cukrov a proteínov pri diagnostike rakoviny. Na začiatku toho všetkého však bol váš výskum rakoviny prostaty. Prečo ste sa zamerali práve na tento druh rakoviny?

Bolo to dané tým, že v čase, keď sme začali využívať glykány pri diagnostike onkologických ochorení, sme mali európsky projekt Diagnostika rakoviny: Paralelné snímanie biomarkerov rakoviny prostaty, ktorý bol zameraný na vývoj analytických spôsobov použiteľných v diagnostike rakoviny prostaty. Takže toto bol hlavný dôvod, prečo sme vtedy začali komunikovať s urológmi, potrebovali sme totiž získať vzorky sér pacientov s týmto ochorením. Snažili sme sa pretaviť výsledky nášho výskumu do aplikovaného výskumu. Zároveň je dôležité povedať, že rakovina prostaty je jedno z najčastejších onkologických ochorení u mužov, preto je veľmi dôležité venovať sa jej diagnostike.

Prečo ste sa začali venovať práve rakovine?

Ešte predtým, než sme sa začali venovať diagnostike onkologických ochorení, sme sa s kolegom Tomášom Bertókom vo veľkom množstve venovali možnej diagnostike autoimunitných ochorení, ako sú reumatoidná artritída a systémová skleróza. Spolupracovali sme s Ústavom experimentálnej endokrinológie SAV a podarilo sa nám preukázať, že analýza glykánov má veľký význam aj v spresnení diagnostiky týchto ochorení. Lenže tým, že sme potom mali ďalšie projekty na rôzne onkologické ochorenia, sme prešli na tento smer.

Čiže spomínaný európsky projekt vám prostatu akoby našepkal?

Dá sa to takto povedať, pretože vedec má slobodu v tom, čo chce skúmať, ale táto sloboda je do istej miery limitovaná projektmi, ktoré aktuálne rieši.