Na ušnom lalôčiku majú niektorí ľudia špičku, tzv. Darwinov hrbolček. Vieme, na čo boli dobré našim predkom špicaté uši?

Na prvý pohľad je nápadné, že ľudoopy nemajú o nič špicatejšie uši ako my, takže hrbolček vyzerá skôr ako náš novotvar než ako niečo starobylé. Navyše – ako by sa na kúsku väzivového tkaniva mohlo spoznať a dokázať, že je to niečo starobylé? To je pekný príklad „záhady“, o ktorej sa sto rokov hovorí, ale ťažko o nej povedať niečo vierohodné.

Stále mladý? Z hľadiska evolúcie samce nemusia existovať, teoreticky je ale možné, aby sme raz žili 500 rokov

Máme svaly na hýbanie ušami, ktoré nepotrebujeme, a tiež kostrč ako nefunkčný pozostatok chvosta, ktorý už dávno pred človekom nemali ani ľudoopy. Prečo tieto nefunkčné prehistorické veci nezmizli? Alebo na čo ich na nás príroda potrebuje?

Toto sú záležitosti evidentnejšie ako Darwinov hrbolček, pretože sa dá jasne rozpoznať, že to je to isté, čo majú predkovia. Kostrč je evidentný chvost a tie svaly, čo hýbu ušnicami, sú tie isté svaly ako u opíc. Prečo nezmizli? Keď niečo vzniká „preto, aby to bolo“, alebo prirodzeným výberom, alebo kto to nemá, ten neprežije alebo sa nerozmnoží, neznamená to, že to bude symetricky zase zanikať. Že niečo nezaniklo a nejaký čas to prežíva, môže mať mnoho príčin. Po prvé: na niečo to je. My síce nevieme na čo, ale prirodzený výber to „vie“. Po druhé: na nič to nie je, ale neprekáža to, takže nie je žiadny tlak na zmiznutie, ako napríklad apendix slepého čreva. My ľudoopy máme redukovaný chvost viac ako 20 miliónov rokov. Možno sa čaká na tú správnu mutáciu, ktorá odhalí, že nejaká vlastnosť nám môže chýbať, ale doteraz k tomu nedošlo – evolúcia nemá plán. Alebo by bol úplný zánik niečoho nutne spojený so zmenami niečoho iného, a to už by nejaký negatívny biologický význam malo.

Vysvetlíte, prosím, konkrétne ten prípad slepého čreva?

Je to zvyšok veľkého slepého čreva, ktoré sa u mnohých cicavcov podieľa na trávení rastlinného materiálu s nízkou výživnou hodnotou. Má aj istý prínos pre imunitný systém, ktorý je však malý, a ľuďom bez apendixu sa vlastne darí oveľa lepšie ako tým, ktorí apendix majú. Skúsme sa na to pozrieť z druhej strany, teda nie „na čo ho máme“, ale „prečo zatiaľ nezmizol“. Vysvetlenie spočíva paradoxne v tom, že apendix je náchylný na bakteriálne infekcie, na ktoré reaguje zápalom. Jeho dlhý tenký tvar sa pritom ukazuje ako nevýhodný, pretože opuch vzniknutý v dôsledku zápalu môže priškrtiť prívod krvi tepnou vedúcou k apendixu. V neprekrvenom apendixe sa baktérie ďalej množia a apendix ďalej nateká, až praskne, takže sa infekcia a bakteriálne toxíny rozšíria do celej brušnej dutiny. Apendix teda nepotrebujeme, a tak sa postupne redukuje, lenže príliš zúžený apendix je náchylnejší na vznik zápalu. Alternatívou by bolo okamžité jednorazové zmiznutie celého apendixu v dôsledku nejakej podstatnejšej evolučnej zmeny, čo si možno predstaviť, ale jednoducho k tomu nedošlo.

Čo potom celkom nedávno preskúmaný klitoris? Mali ho ženy už odpradávna?

Klitoris sa vyvinul u všetkých cicavcov ako samičí náprotivok penisu, takže nejde o žiadnu ľudskú špecialitu. Často dokonca obsahuje kosť, rovnako ako mnoho penisov, ktorú však už človek ani jeho najbližší predkovia nezdedili.