Ktoré z diagnóz vám urológom spôsobujú najväčšie vrásky a prečo?

Záleží na uhle pohľadu. Závažný problém z hľadiska počtu chorých predstavujú pochopiteľne všetky nádorové ochorenia. V posledných rokoch riešime predovšetkým rakovinu prostaty, ktorá je najčastejším mužským zhubným ochorením. Preto sa tiež zaoberáme otázkou skríningu, teda programom skorého záchytu nádorov prostaty, ktorý sa v Česku rozbehol tento rok v januári. V urológii je veľkou témou otázka fajčenia, a to najmä vo vzťahu k nádorom močového mechúra, ktoré sú tiež relatívne časté. Po nádore pľúc je to druhé najčastejšie zhubné ochorenie jednoznačne spojené s fajčením. Riziko vzniku nádoru mechúra je u fajčiara dvakrát až štyrikrát vyššie akou nefajčiara. Starosti nám robia aj nádory obličiek, ktoré sú u nás, zatiaľ z neznámych dôvodov, časté. Dokonca sme krajinou s jedným z najvyšších výskytov na svete vôbec. Riešime ale aj chronické problémy, typicky napríklad u mužov chronickú prostatitídu, teda dlhodobé zápaly prostaty, alebo u oboch pohlaví chronickú panvovú bolesť. Tieto ochorenia síce pacientov neohrozujú na živote, nie sú ani dramaticky časté, na druhej strane ale ani úplne vzácne, ale často si s nimi nevieme rady a chorým nevieme pomôcť. V tejto oblasti by sme uvítali nejaký medicínsky pokrok, zatiaľ sa však bohužiaľ nerysuje.

Aká je prognóza pri nádoroch obličiek?

To závisí od typu a rozsahu ochorenia. Ak nádor nie je príliš veľký a je ohraničený iba na obličku, má viac ako 90 percent pacientov šancu na päťročné dožitie. Pri nádoroch, ktoré už vytvorili metastázy, je prognóza pochopiteľne horšia a málokedy je takýto pacient úplne vyliečiteľný, hoci aj tu je možné u veľkej časti pacientov dosiahnuť vďaka modernej liečbe dlhoročné prežitie. Všeobecne sa však nádory obličiek „správajú“ pre svojho nositeľa priaznivejšie než napríklad nádory pankreasu. Až na niektoré relatívne vzácne varianty nemajú takú biologickú agresivitu. Vďaka anatomickému uloženiu sú tiež ľahšie vyšetriteľné zobrazovacími metódami, napríklad ultrazvukom. Preto často zachytíme nádory relatívne včas. Nevýhodou však je, že toto ochorenie nemá nejaké typické počiatočné príznaky, ktoré by pacienta priviedli k lekárovi.

Takže sa choroba často diagnostikuje vlastne náhodne?

Áno, je to tak. Rakovina obličiek zpočiatku nemá typické príznaky. Nádor rastie v tkanive, ktoré nesúvisí s vývodnými cestami, takže napríklad krvácanie do moču sa zvyčajne prejaví až výrazne neskoro. Obličky navyše samy o sebe nebolia, takže pacient nemusí zaznamenať ani diskomfort z bolesti, ktorý by ho upozornil na začínajúce ochorenie. Ak sú v začínajúcej fáze prítomné nejaké príznaky, bývajú dosť nešpecifické. Hovoríme o nechutenstve,