Nedávno som počula názor jedného odborníka, že nás nedostatok pohybu zabíja. Nie je to nadsadené?
Nie je. Dáta to potvrdzujú. Existuje len málo diagnóz z oblasti civilizačných ochorení, ktoré nemajú ako rizikový faktor nízku pohybovú aktivitu. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie trpia vo svete až 2 miliardy dospelých nadváhou a obezitou a na ochorenia spojené s nadváhou a obezitou ročne zomrú až 3 milióny ľudí. Keby sme sa však pozreli na všetky diagnózy, ktoré súvisia s nedostatkom pohybu alebo so zlým životným štýlom, bude ich oveľa viac. Napríklad u 80 % ľudí s cukrovkou II. typu súvisí táto choroba so zlým životným štýlom. Aj vysoký krvný tlak, srdcové zlyhanie, demencia či depresívne stavy sú nejakým spôsobom spojené s nedostatkom pohybu a so zlou stravou. Bezprecedentný je v poslednom čase aj nárast množstva psychiatrických diagnóz. A pozitívny vplyv pohybu na psychické zdravie je známy. Pri pohybe sa preukázateľne zvyšuje v mozgu počet synapsií (prepojenie medzi nervovými bunkami, pozn. red.). Telo produkuje množstvo dôležitých látok, od „hormónov šťastia“ až po látky zvané myokíny. Myokíny sú signálne molekuly vyplavujúce sa zo svalov pri pohybe. A časť z nich má pomerne významný pozitívny efekt na psychiku.
Nedostatok pohybu v spojení s nadváhou alebo obezitou môže viesť k mnohým chorobám. Ale čo keď ľudia s nejakým tým kilom navyše športujú? Aj to potom predstavuje zdravotné riziko?
Áno, aktívne športujúci človek s nadváhou na tom môže byť zdravotne lepšie ako človek, ktorý sa nehýbe, a napriek tomu je vďaka genetike chudý. Avšak v akomkoľvek ďalšom štádiu, teda už pri obezite prvého typu, to je inak. Najlepšia kombinácia je byť aktívny s BMI v norme.
Koľko pohybu počas dňa je ešte málo a koľko už dosť? Koľko pohybu denne by ste podľa svojich skúseností naordinovali?
Všeobecne niečo okolo 150 minút týždenne v nízkej alebo strednej intenzite alebo 75 minút vo vyššej intenzite. To je miera pohybu, ktorá by mala ponúkať maximálne benefity a zároveň nesie nízke riziko pridružených patológií z preťažovania.
O aký druh pohybu by malo ísť?
O akýkoľvek, ktorý vás baví alebo vás najmenej štve. Zásadné je vytrvať. Časť efektov totiž prichádza až po nejakom čase. Odporučil by som na začiatok niečo jednoduchšie: bežnú chôdzu alebo nordic walking (chodenie so špeciálnymi palicami, pozn. red.). Dôležitá je však pravidelnosť. Bežne to totiž vyzerá tak, že ľudia presedia denne v kanceláriách 8 až 10 hodín, potom si idú raz týždenne na hodinu zahrať squash, a majú pocit, že už urobili pre telo dosť. To je zle. Jednak squash nie je ideálna forma pohybu a jednak je to málo. Na druhej strane je to lepšie ako nič.
Čo hovoríte na najrôznejšie športové aplikácie, keď sa joga, pilates či posilňovanie s vlastnou váhou tela dá robiť len pod „vedením“ mobilu?
Som tým nadšený. Odpadá totiž častá výhovorka: „Nemám čas ísť niekam športovať.“ Stačí spustiť aplikáciu, ktorá veľmi sofistikovane povie, pokiaľ je dobre urobená, aké cviky máme robiť. A dnes je týchto aplikácií nepreberné množstvo. Vidím v tom budúcnosť v kombinácii s chytrými hodinkami, ktoré nás dobre kontrolujú už aj v rôznych záťažových situáciách. Ak máme počas dňa vysokú tepovú frekvenciu, povedia nám, že sa máme ísť vydýchať a upokojiť.
Na prudkom náraste problémov s chrbtom sa podieľa nezdravý životný štýl, nadváha, ale aj sedavé zamestnania...
Nielen to, aj používanie mnohých nových technológií súvisí so sedením. Sedíte osem hodín v práci, potom v aute alebo v MHD, prídete domov a sadnete si k televízoru alebo internetu. A to už je problém.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 79% na dočítanie.
Zostáva vám 79% na dočítanie.