Čo rozhoduje o výške inteligencie národov?

Štúdia, ktorá na žiakoch 8. ročníkov skúmala, ako si rôzne národy držia úroveň inteligencie, zistila, že na ich IQ negatívne pôsobí okrem iného aj subjektívny blahobyt, ekonomická nerovnosť a politická sloboda. Čím spokojnejšie sa cítia a čím vyššie sú v krajine rozdiely medzi bohatými a chudobnými, tým horší je stav vzdelania v 8. ročníku oproti očakávaniam z priemerného IQ daného štátu. A politická sloboda panujúca väčšinou v štátoch s pokročilou demokraciou ide ruka v ruke so subjektívnym blahobytom. Do školstva plynie dosť peňazí, čo je pozitívne, a ľudia sa majú dobre. Lenže zo štúdie vyplýva, že žiaci v 8. ročníku nedosiahnu očakávané dobré výsledky v porovnaní s chudobnejšími a disciplinovanými štátmi, pretože žijú v rozmarnosti a dekadencii. Mnohí sa túlajú po uliciach a baroch, váľajú sa v priekopách pod vplyvom drog, nosia otrhané šaty a zámerne sa hyzdia napríklad tetovaním.

Chcete povedať, že v politicky menej slobodných krajinách vykazujú ľudia vyššie IQ?

Nie absolútne. Porovnávame trend, teda ôsmy ročník s historickou hodnotou národa. Zdá sa, že na určitej miere neslobody, alebo povedzme skôr disciplíny, inteligencia národa zarába. Spomínaná štúdia porovnávala Irán, kde je nízka miera slobody, a Japonsko s vysokou mierou politickej slobody. Inteligencia iránskych ôsmakov dobiehala japonských žiakov vďaka tomu, že „deti veľa povinností musia“.

Ľudia spontánne inklinujú k rozmarnosti, takže je potrebná prísna vláda, aby nič také nedovolila?

Rozmarnosť prichádza až potom, čo sa spoločnosť dopracuje k určitému materiálnemu štandardu. Blahobyt sám osebe by nemusel byť brzdou rozvoja inteligencie, ak by spolu s ním nezmizla potreba ďalej sa rozvíjať. Riešiť záhady, robiť veci lepšie, účinnejšie... Zmar prichádza, keď si namiesto toho z nudy dáme joint alebo inú drogu. V Spojených štátoch amerických užíva heroín milión ľudí denne! A najhoršie je, keď rozmarnosť postihne aj vládnuce kruhy. Takému národu potom zúfalo chýbajú vzory.

Ak by sme mali opísať fiktívnu krajinu, ktorá ponúka svojmu národu tie najlepšie podmienky pre maximálnu úroveň IQ, ako by ste si ju predstavovali?

V prvom rade by tam jednou z najvyšších hodnôt spoločnosti bola láska k poznaniu a túžba dosiahnuť niečo v duševnom živote. A musel by tam byť poriadok. Takže by to bola krajina s najdokonalejšou výchovou. Najbližšie k takej predstave je asi Japonsko. U nás sa hovorí výhradne o vzdelávaní, ale výchova sa zanedbáva. Nedávno som cestou na električku začul, ako jedno mladé pekné dievča svojej kamarátke hovorí: „Tam bola zima ako pi*a.“ Pochopil som to ako odkaz od ministra školstva, že v tejto krajine už nikdy nebude poriadok. Taký slovník je výrazom sprostoty a hulvátstva, ktoré spoločnosť zraňujú. Ak povolíme vulgarizmy a mávnutím ruky rezignujeme na slušnosť, pripúšťame rozklad celej spoločnosti.