Dnes sa často hovorí o črevnom mikrobióme, ktorý má vplyv na našu celkovú kondíciu a zdravie, ale mikrobióm máme aj v ústach, však?

MUDr. Skibová: Presne tak. Mikrobióm nie je len v črevách – máme ho v celom tele vrátane ústnej dutiny. Mikróby, ktoré tvoria mikrobióm, s nami väčšinou žijú v symbióze. Ak je rovnováha zachovaná, prispievajú k zdravému fungovaniu nášho tela a spoločne chránia naše ústa pred vonkajšími vplyvmi. Áno, črevný mikróbiom je najlepšie preskúmaný, ale zásadný vplyv na naše zdravie má aj ústny mikrobióm. Predtým sa o ňom takmer nehovorilo, bol úplne mimo pozornosti, až s rozvojom moderných vedeckých metód sa dostáva do popredia.

Ing. Bryjová: Štatisticky je napríklad fascinujúce, že počet bakteriálnych buniek v našom organizme je pravdepodobne vyšší ako počet našich vlastných telových buniek. V dutine ústnej bolo napríklad opísaných okolo 700 rôznych druhov baktérií.

Ako spoznáme, že ústny mikrobióm je v nerovnováhe?

MUDr. Skibová: Väčšinou sa to prejaví nejakým zdravotným problémom. Najčastejšie zápalom ďasien alebo parodontitídou (zápalové ochorenie závesného aparátu zuba, pozn. red.). Niekedy to môžu byť aj menej nápadné veci – napríklad opakujúce sa kútiky, ktoré sa dlho nehoja a stávajú sa chronické. Alebo kvasinková infekcia. Ak napríklad užívate antibiotiká v dôsledku angíny, môže sa v ústach objaviť orálna kandidóza – múčnivka (ochorenie ústnej sliznice v dôsledku premnoženia kvasiniek, pozn. red.). Prečo? Antibiotiká síce zničia patogénne baktérie spôsobujúce infekciu, ale zároveň zasiahnu aj tie prospešné mikroorganizmy, ktoré sú dôležité na rovnováhu v ústach. Výsledok je, že sa môžu premnožiť kvasinky, ktoré inak držia mikrobióm pod kontrolou. U zdravého človeka sa mikrobióm po čase väčšinou obnoví a kvasinky ustúpia. U ľudí s oslabenou imunitou sa však rovnováha nemusí vrátiť sama, čo môže viesť k dlhodobým problémom.

Na začiatku nášho príbehu je zubný povlak, ktorý je akýsi ukazovateľ toho, čo sa v mikrobióme deje, však?

MUDr. Skibová: Áno, zubný povlak je z veľkej časti, asi zo 60 až 70 %, tvorený baktériami. Úplne prvá fáza jeho vzniku je takzvaná pelikula, keď sa bielkoviny zo slín prichytia na povrch zuba a majú ochrannú funkciu. Lenže na túto vrstvu sa potom začínajú prichytávať aj baktérie. Spočiatku to nie sú vyložene „zlé“ baktérie, skôr bežné, ktoré v ústach jednoducho žijú. Hneď ako sa však plak začne hromadiť a nedôjde k jeho odstráneniu – napríklad kefkou –, začínajú sa množiť a postupne vrstvička hrubne a hustne. A práve vtedy postupne dochádza k narušeniu rovnováhy mikrobiómu. Po zhruba 24 až 48 hodinách už začína byť prostredie v spodných vrstvách bez kyslíka, čo nahráva práve patogénnym baktériám. Tie už dokážu narobiť peknú neplechu. A záleží na tom, kde presne sa plak nachádza. Ak na povrchu zuba, potom sa tam typicky množia baktérie spôsobujúce zubný kaz. Ak je blízko ďasien, už to smeruje k zápalu ďasien – gingivitíde – a keď sa problém nerieši, môže to prejsť až do parodontitídy.

Zubný plak teda nie je náhodná kôpka baktérií.

MUDr. Skibová: Nie je, dôležité