Americká spisovateľka Laura Hillenbrandová povedala: „Toto ochorenie sa podobá únave ako atómová bomba zápalke. Je to absurdná a zavádzajúca charakteristika.“ Čo vy na to?

Chápem jej prirovnanie v tom zmysle, že ide o chorobu, ktorá človeku úplne zmení život. Prekonáte infekciu, po ktorej už jednoducho nie ste rovnaký človek ako pred ňou. Ako by šlo o dve úplne iné osoby. Únava je natoľko invalidizujúca, že často znemožňuje pacientom fungovanie v bežnom živote. Nevyspíte sa z nej, nepomôže ani odpočinok.

Únava však asi nie je jediný problém, ktorý pacientov trápi, však?

Samozrejme, že nie je. Potýkajú sa aj s poruchami autonómneho nervového systému, najčastejšie ide o takzvanú ortostatickú intoleranciu. Ide o odborný názov pre stav, keď sa pacientovi postojačky alebo pri vstávaní rozbúši srdce, točí sa mu hlava, má vysokú srdcovú frekvenciu. Objavujú sa aj ďalšie neurologické prejavy, najčastejšie sa udáva takzvaná mozgová hmla, po anglicky brain fog, ktorá im znemožňuje na čokoľvek sa sústrediť, alebo to dokážu len na veľmi obmedzený čas, po ktorom zase musia dlhšie odpočívať. Trápia ich aj poruchy spánku a imunity. Pri postcovide navyše vídame aj dýchacie ťažkosti, prípadne gastrointestinálne, teda problémy tráviaceho traktu. Každý pacient má rôznu ťarchu ochorenia. Tí s ľahšou formou môžu byť schopní pracovať na čiastočný úväzok, ale trpia potom v osobnom živote. Tým, že všetky svoje sily zamerajú na existenčné zabezpečenie, teda aby finančne zabezpečili rodinu, nezostáva im potom už dostatok energie na osobný život, teda deti, partnerov, priateľov.

Únava, poruchy spánku, imunity a búšenie srdca, to sú príznaky, ktoré môžu sprevádzať aj mnoho iných ochorení. Ako teda postupujete pri určení správnej diagnózy?

Vylučovacou metódou. Pacienti tak spravidla musia prejsť mnohými vyšetreniami, napríklad u psychiatra, endokrinológa, neurológa, imunológa... Praktický lekár im vezme krv, aby sa vylúčili choroby ako málokrvnosť alebo porucha štítnej žľazy. Imunológ sa môže zamerať na vylúčenie poruchy imunity. Napríklad autoimunitné ochorenia a prevažná väčšina neurologických ochorení, vrátane sklerózy multiplex a funkčných porúch hybnosti, sa často prejavujú dlhotrvajúcou únavou a je potrebné ich vylúčiť.

Nemáte teda na potvrdenie diagnózy žiadny jednoduchý diagnostický ukazovateľ, napríklad v podobe krvných testov alebo zobrazovacích metód?

Žiadny zjavný marker ochorenia (identifikačný znak, pozn. red.) nemáme, ale máme pomocné ukazovatele. Môžeme napríklad otestovať autonómnu dysfunkciu, teda či sa napríklad človeku rýchlo rozbúši srdce, keď sa postaví. Veľmi typická je práve ponámahová únava, pričom námahou nemyslím len šport, ale aj bežné každodenné činnosti. Navyše pacienti väčšinou vedia presne definovať začiatok. Ten obvykle datujú k obdobiu, keď prekonali nejakú infekciu, z ktorej akoby sa nikdy poriadne nezotavili. Keď tieto indície spojíme s klinickými príznakmi, dopracujeme sa k diagnóze. Nakoniec ani pre depresie nemáme jasný marker v krvi. Jednoducho sa spoliehame na príznaky, ktoré nám opíše pacient. Dopátrať sa diagnózy chronického únavového syndrómu môže byť, samozrejme, veľmi zdĺhavé, už aj kvôli kritériu, že by únava mala trvať minimálne šesť mesiacov a nemala by byť vysvetlená inými ochoreniami. A aj keď sa vylúčia iné závažné ochorenia, ktoré by mohli únavový syndróm spôsobovať, musí byť pacient naďalej sledovaný, či sa u neho niektorá z chorôb nevyvinie.

A stáva sa to?

Áno, mal som napríklad pacientku, ktorá bola dlho vedená ako chorá s chronickým únavovým syndrómom, zároveň však trpela na opakované angíny, teda zápaly mandlí. Tie jej boli z tohto dôvodu odstránené, a zhruba o rok u nej prepukla skleróza multiplex.