Koľko ľudí s narcistickou poruchou osobnosti žije medzi nami?

Odborné odhady sa rôznia. Niektoré vychádzajú zo štatistík klinicky diagnostikovaných prípadov a uvádzajú výskyt okolo pol až jedného percenta populácie. Iné štúdie, ktoré využívajú výskumné nástroje a zameriavajú sa na prítomnosť kľúčových narcistických rysov v širšej populácii, uvádzajú aj vyššie čísla – napríklad tri, päť, alebo dokonca sedem percent. Výsledky závisia od použitej metodiky, typu nástroja a kritérií hodnotenia, ktoré sa môžu medzi krajinami líšiť.

Aké osobnostné rysy u nich prevládajú?

Dlhodobo zvýšené sebavedomie, nedostatok empatie, manipulatívne správanie, arogancia, nadradenosť, precitlivenosť na kritiku a tendencia spôsobovať problémy sebe aj druhým. Líšia sa potom spôsoby, akými sa snažia potvrdzovať si vlastnú hodnotu prostredníctvom ostatných: niektorí zbierajú ocenenia, iní hromadia majetok, tituly alebo sa starajú o svoj vzhľad, ďalší sa opakovane snažia získať pozornosť prostredníctvom vzťahov. Namiesto otázky „Som spokojný sám so sebou?“ sa pýtajú: „Sú ostatní so mnou spokojní? Urobil som dosť na to, aby ma považovali za hodnotného?“ Ich snaha im však nikdy neprinesie trvalý pocit uspokojenia – chýba im totiž vnútorná stabilita a prijatie samého seba.

Prečo máme pocit, že takýchto ľudí máme okolo seba oveľa viac?

Zrejme preto, že oveľa viac ľudí vykazuje určité narcistické rysy, sklony, ale intenzita či stabilita takého správania nie je dosť výrazná, aby ich osobnosť zodpovedala klinickému opisu narcistickej poruchy osobnosti. Ukazuje sa, že ľudí s narcistickými rysmi v pásme subklinického narcizmu (tzn. ešte plne nezodpovedajú diagnóze, pozn. red.) je medzi nami asi 15 až 20 percent. Keď k tomu pripočítate diagnostikovaných narcistov aj tých, ktorých už z podstaty poruchy nikdy k psychiatrovi nedostanete, bude to číslo ešte o dosť väčšie.

Nemáme v nejakej miere narcistické sklony v sebe všetci?

Často sa hovorí, že určité narcistické rysy – napríklad primerané sebavedomie alebo túžba po uznaní – môžu byť zdravé. Z odborného hľadiska však nie je presné spájať narcizmus ako duševnú poruchu so zdravím. Bolo by to podobné, ako keby sme tvrdili, že depresia alebo schizofrénia sú do istej miery zdravé.