Blížia sa najkrajšie sviatky v roku, otázkou je, ako ich prežiť v pokoji a s úsmevom na tvári. Neuropsychológ Rober Krause v rozhovore v HNtelevízii tvrdí, že tlak si ako jednotlivci vytvárame my a to najmä kvôli tomu, že sa snažíme naplniť nejaký celospoločenský ideál.
„Niektorí ľudia nemajú radosť z toho, že kupujú darčeky a omnoho radšej by boli s ľuďmi, ktorým tie darčeky kupujú a preto je to najmä o tom, ako si to my nastavíme. Ide o to, aby sme sa vyhli tomu, čo od nás spoločnosť očakáva a aby sme si život zariadili tak, ako nám to vyhovuje.“
Stres počas Štedrého večera
Ak predprípravné obdobie prežijeme v strese, môže to na nás doľahnúť aj počas Štedrého večera. „Stále platí myšlienka, že začať stíhať znamená prestať sa ponáhľať. Prestaňme sa hnať za cieľmi či očakávaniami druhých ľudí a zamerajme sa na to, čo náš robí šťastnými.“
Upozorňuje, že ak mi nebudeme šťastní, tak nebudeme mať ako rozdávať šťastie aj okolo nás. A potom sa naši blízky s nami nebudú cítiť až tak komfortne. Vo finále máme teda stôl krásny, kopec darčekov pod stromčekom ale vo vnútri nie sme spokojní a to nie je dobre. „Mnohokrát odovzdávame svoje emócie, ak sme v strese, prenesieme to aj na iných. Ak je nám dobre, odovzdáme to. Ovplyvňujeme nie len seba, ale aj ľudí okolo nás. Musíme si vážiť to, čo máme a nie to, čo by sme potencionálne mohli mať.“
Krause upozorňuje, že dokonalosť neexistuje, ale vytvárame si ju, teda aj sviatky budú také, aké si ich vytvoríme. Odporúča, by sme toto obdobie využili na psychohygienu, na reflexiu samotného roka. „Tento rok nám priniesol mnoho vecí na učenie, zažili sme množstvo kríz, videli sme končiacu pandémiu, boli sme svedkami začiatku vojny na Ukrajine, následne prišla inflačná kríza. Kríza je veľmi produktívna pokiaľ nemá príchuť katastrofy a z krízy si vieme zobrať ponaučenia a často si ľudia zabúdajú brať ponaučenia. Ak nám ale tento rok nikoho nevzal, bol to ten najkrajší rok, aký sme mohli prežiť.“
Návyky a zvyky si vytvárame my a teda aj deťom ukazujeme o čom sú vianočné sviatky práve my. Krause tvrdí, že ak je niečoho veľa, tak to stráca hodnotu a preto ľudom odporúča, aby zvážili počet darčekov, ktoré deťom dajú. Nech Ježiško donesie ten darček, ktorý dieťa očakáva a nech radšej koordinujú množstvo, ktoré si dieťa v liste zaželá.
Fantázia
„Detský mozog je plný fantázie, imaginácie a predstavivosti. Dieťa čaká, kedy ten Ježiško príde, ide pustiť prskavku a už sú tam tie darčeky a tie v sebe nesú imaginatívny rozmer a preto ja odporúčam, aby sme deťom v predškolskom ale aj v školskom veku spoluvytvárali ten moment a imaginácia aby tam bola prítomná. Počúvam často, že rodičia nechcú svoje deti klamať, ale ich mozog funguje inak a zvyknem to povedať tak, že prestaňme našim deťom brať detstvo, my sme to mali a aj naše deti si to zaslúžia.“
Zároveň odporúča, aby sme správanie nepodmieňovali a teda deťom nehovorili, že dostanú darčeky podľa toho, ako poslúchajú. Zároveň dodáva, že najvzácnejší dar je prítomnosť a svoj čas. „Zabudneme na to, čo sme dostali pred ôsmimi rokmi, ale na zážitky nezabudneme.“
Na konci roka bilancujeme a chceme niečo do nového roka zmeniť. Krause upozorňuje, že zmenu nie je ťažké urobiť, ale je ťažké ju udržať. Problém je aj v tom, že sa zmenu snažíme naviazať na začiatok týždňa, na prvý deň v mesiaci či na prvý deň v roku.
Odporúča zmeny robiť postupne, a cez malé kroky tam môžeme vytvárať veľkú zmenu. Práve tie sú mozgom odmenené a ľahšie sa nám potom tvorí návyk. „To čo nám prináša výsledky je komunikácia činom. To čo nám prináša predstavy a túžby je komunikácia slovom. Sú ľudia ktorý hovoria aký budú a čo chcú zmeniť ale nemajú definovaný presne ten cieľ.“