Spoločnosť Seat, ktorá vznikla 9. mája 1950, vďaka vozidlám od Fiatu motorizovala Španielsko, aby sa pred troma dekádami stala súčasťou koncernu Volkswagen. V jeho ponuke pripadá Seatu úloha výrobcu áut so športovým "šmrncom", avšak určených širokému publiku. Automobily sa na Pyrenejskom polostrove vyrábali už začiatkom minulého storočia, medzi svetovými vojnami získala celoeurópsky ohlas továreň Hispano-Suiza.
Jej model H6B vyrábala v druhej polovici 20. rokov v licencii plzenská Škoda (predtým, než prevzala mladoboleslavskú továreň Laurin & Klement), pričom luxusným vozidlom Škoda Hispano-Suiza jazdil aj prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Občianska vojna a následná izolácia však rozvoj automobilizmu v Španielsku na dlho zabrzdili.
Takto vyzerá najnovšia generácia najpredávanejšieho Seatu
Na lepšie časy sa začalo blýskať na prelome 40. a 50. rokov, kedy skupina bánk a štátny priemyselný konglomerát Instituto Nacional de Industria (INI) založili španielsku spoločnosť pre cestovné automobily - Sociedad Española de AUTOMOVILES de Turismo, teda S.E.A.T. Nadviazala na takmer rovnako pomenovaný projekt S.I.A.T. zo začiatku 40. rokov, ktorý sa nikdy nepodarilo dotiahnuť do konca. Pri hľadaní partnera sa pritom už vtedy zvažoval Fiat.
Talianska automobilka mala skúsenosti s licenčnou výrobou, už medzi vojnami jej vozidlá vychádzali z tovární napríklad v Rakúsku, Francúzsku, Československu - a tiež v Španielsku. Továreň, v ktorej mala niekoľko percent akcií tiež turínska automobilka, potom začala pred 70 rokmi vyrastať v priemyselnej zóne na okraji Barcelony. Mesto, ktorého katalánska identita bola za režimu Francisca Franca potláčaná, malo nielen výhodnú polohu pri mori a železničné trate, ale na španielske pomery i bohatú priemyselnú tradíciu.
Prvý automobil vyšiel z ešte rozostavanej automobilky v novembri 1953, bol to štvordverový sedan Seat 1400, licenčná kópia Fiatu rovnakého označenia, ktorý sa v Taliansku začal vyrábať o rok skôr. Pomerne luxusný a na španielske pomery drahý automobil však nemohol splniť slávny cieľ novej automobilky, teda motorizáciu krajiny. Automobily boli po občianskej vojne vzácny tovar, počas konfliktu medzi ľavicovými republikánmi a frankistami boli zničené dve pätiny áut a nové sa takmer nepredávali.
Zlomové obdobie
Zmena prišla v roku 1955, kedy bola dokončená továreň a výroba sa zvýšila na 10-tisíc áut ročne (deväť desatín dielov pritom už pochádzalo zo Španielska), a najmä o dva roky neskôr so Seatom 600. Licenčný variant Fiatu 600, predstaveného v roku 1955, si konečne mohla dovoliť aj stredná trieda. Do roku 1973 sa vyrobilo vyše 783-tisíc kusov tohto autíčka, ktoré medzi rokmi 1964 a 1967 doplnilo 18-tisíc kusov štvordverovej verzie Seat 800. Podobný variant sa pritom nikde inde nevyrábal.
"Osemstovka" bola prvá z radu špecifických španielskych typov, založených na modeloch Fiat, väčšinou však tunajšími konštruktérmi predĺžených alebo opatrených ďalším párom dverí. Napríklad Seat 850 sa - na rozdiel od dvojdverovej talianskej verzie - vyrábal aj ako štvordverový sedan, dvoj- či trojdverový Fiat 127 v Barcelone vznikal aj vo variantoch so štyrmi a piatimi dverami. Čisto španielsky bol Seat 133, vozidlo s technikou Fiatu 850 (a teda motorom vzadu), no karosériou pripomínajúcou Fiat 127.
Spolupráca s Fiatom, počas ktorej vznikal aj veľký sedan Seat 1500 alebo Seat 124 - "dvojča" Lady 2101 - skončila na začiatku 80. rokov. Ešte niekoľko rokov sa síce vyrábali modely založené na turínskych typoch (napríklad Seat Ronda, teda mierne vylepšený Fiat Ritmo, alebo Seat Marbella, teda vlastne Fiat Panda, vyrábaný až do roku 1998), zároveň však začalo hľadanie nového partnera. Tým sa stal nemecký Volkswagen. Prvé akcie španielskej automobilky kúpil v roku 1982 a celú ju ovládol o osem rokov neskôr.
Automobilke sa napokon vďaka vozidlám od Fiatu podarilo motorizovať Španielsko
V medziobdobí prišli Španieli s vlastným projektom Seatu Ibiza, na ktorého vývoji sa podieľala aj konštrukčná kancelária Porsche, veľký rozmach však prišiel až po vstupe k velikánovi VW. Prvým výsledkom sa stal model Toledo, priestranný liftback postavený na technickom základe Golfu druhej generácie, ktorý vďaka výhodnému pomeru ceny a výkonu žal úspechy po celej Európe. Podobný recept mimochodom Volkswagen použil o päť rokov neskôr aj s prvou Octaviou, teda veľkým liftbackom na podvozku a s motormi Golfu štvrtej generácie.
Seat a Cupra
Neodmysliteľnou súčasťou automobilky bola donedávna i športová odnož s označením Cupra. Tá bola vždy najvyšším výrazom športu SEAT od uvedenia modelu Ibiza Cupra v roku 1996. Veľmi obľúbeným bol v "novodobej histórii" však praktický model Leon a Leon ST v ostrom prevedení Cupra, ktorý tešil výrobcu úctyhodnými predajnými číslami.
V roku 2018 však automobilka opäť revitalizovala svoju schopnosť znovuobjavenia a vytvorila samostatnú oddelenú značku Cupra, vytvorenú s cieľom predstaviť jedinečný projekt. Umožňuje spoločnosti prístup na nové trhy a k novým zákazníkom, ktorí hľadajú špeciálnejší produkt.
Cupra Formentor
Nová značka je navrhnutá tak, aby zaujala motoristických nadšencov a vyznačuje sa moderným dizajnom a vysokým výkonom svojich modelov založených najmä na elektrifikácii. Prvým elektrifikovaným vozidlom (po benzínovej Cupre Ateca) je Cupra Formentor a Cupra Leon. Formentor je pritom navrhnutý a skonštruovaný výhradne pre značku Cupra, takže nejde o "preznačkovaný" Seat s vyšším výkonom a ďalšími technickými zmenami.
Počas troch dekád vo vlastníctve Volkswagenu zažil Seat vzostupy i pády, krátko po prelome storočia sa ocitol v kríze, keď koncernu príliš nevychádzala stratégie urobiť z firmy "španielsku Alfu Romeo".
Výsledkom boli nie príliš atraktívne modely, nepomohol ani pokus predávať pod znakom Seatu a s menom Exeo len mierne upravené Audi A4 staršej generácie. Nakoniec sa však veci obrátili k lepšiemu, v roku 2015 sa automobilka po rokoch strát vrátila do čiernych číslach a ziskové hospodárenie vykazuje aj naďalej.