Ťažko hovoriť o nejakom technologickom „prelome“, ťažko ich považovať za novinku. Nápad vytvoriť takzvanú solid-state batériu s pevnými elektródami a/alebo pevným elektrolytom – je tu už naozaj veľmi dlho. Prakticky od začiatku 19. storočia. Ale rozvinutie tohto historického modelu pre potreby súčasnosti má svoje nepopierateľné prednosti. Navyše sa zdá, že sa na tejto „adaptácii minulosti pre budúcnosť“ vo veľkom pracuje po celom svete.
Ako to funguje? Stále tu máme chemický zdroj elektrického napätia, ktoré vychádza z rozdielu elektrického potenciálu na kladne a záporne nabitých elektródach. Ale zatiaľ čo u súčasnej dobíjacej klasiky, lítiových batérií Li-Ion, je elektrolyt v kvapalnom stave – prípadne u Li-Pol, kde je elektrolytom polymérový gél – je u polovodičových batérií elektrolyt pevný. Tuhý, netekutý. Na čo je to dobré?
Pri polovodičovej batérii netreba články sério-paralelne zostavovať z jednotlivých modulov do batériového celku. A pretože v takej „pevnej“ batérii nie je potrebné vytvárať telá článkov – separátorom je tu sám elektrolyt – dochádza tu k výraznému technologickému uľahčeniu vo výrobe. V jednom bloku je všetko potrebné, nedelené. Čo vedie k nižšej spotrebe materiálu, nižšej hmotnosti konečného produktu. A taktiež k zvýšeniu bezpečnosti, pretože v prípade poškodenia tu nedochádza k úniku tekutého elektrolytu do vonkajšieho prostredia.
Polovodičové batérie pre elektromobily tak vďaka svojmu kompaktnému usporiadaniu – nielen teoreticky – dosahujú výrazne lepšiu hustotu energie (Wh/l) aj špecifickú energiu (Wh/kg). A to v praxi znamená, že polovodičová batéria v porovnaní s „tekutou“ Li-Ion môže niesť minimálne dvakrát toľko energie. A teda dojazd by sa mohol výrazne zvýšiť, píše iDNES.cz.
Zostáva vám 85% na dočítanie.