Ak by sme sa chceli prepracovať k pôvodu priemyselného dedičstva Slovenska, museli by sme zabrúsiť do čias Rakúsko-Uhorska.
To totiž koncom 19. storočia uvoľnilo zrušením cechov cestu pre živnostenských a priemyselných podnikateľov, ktorých rozmach zas stimulovala štátna podpora investícií, nákupu pozemkov aj oslobodenie od daní.
Na našom území, ktoré bolo z hľadiska priemyslu v rámci uhorskej časti monarchie najrozvinutejšie, tak vznikli mnohé špičkové podniky. Medzi inými aj napríklad dodnes fungujúca výroba portlandského cementu v Ladciach, textilka v Ružomberku či súkenka v Žiline.
Industrializácia krajiny naplno pokračovala aj v medzivojnovom či povojnovom období. Dôraz sa kládol najmä na ťažký priemysel. Vznikali strojárske, zbrojárske a metalurgické fabriky, chemičky aj automobilové závody.
Každý z týchto segmentov sa však pred tromi dekádami musel vyrovnať so zmenou režimu, s praktikami privatizérov aj s otvorením trhu.
Aj napriek tomu množstvo kľúčových podnikov dokázalo prosperovať dodnes. Svedčia o tom tiež dáta ministerstva životného prostredia, podľa ktorého podiel priemyselnej výroby na hrubom domácom produkte atakuje zhruba 20 percent.
HN pri príležitosti prichádzajúceho 30. výročia vzniku Slovenskej republiky zhodnotili silné stránky nášho priemyslu.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.