Prezidentka Zuzana Čaputová v stredu podpísala zákon o štátnom rozpočte na rok 2023. Deficit verejných financií by mal v budúcom roku vzrásť na 6,44 percenta hrubého domáceho produktu z tohtoročných takmer piatich percent. Deficit očistený o dočasné vplyvy budúci rok zodpovedá úrovni 3,1 percenta HDP, čo je blízko odhadu aktuálneho roka (2,9 percenta HDP).
Príjmy štátneho rozpočtu majú predstavovať 26,699 miliardy eur a výdavky 35,041 miliardy eur. Hotovostný schodok rozpočtu má v budúcom roku dosiahnuť 8,3 miliardy eur. Celkové príjmy verejnej správy by mali v budúcom roku dosiahnuť 50,579 miliardy eur a výdavky 58,451 miliardy eur, s deficitom na úrovni 7,9 miliardy eur.
Priamo v zákone o štátnom rozpočte je určený limit verejných výdavkov na budúci rok, a to vo výške 41,321 miliardy eur. Počas roka môže byť nahradený limitom vypočítaným Radou pre rozpočtovú zodpovednosť.
Slovensko sa k zavedeniu výdavkových limitov zaviazalo v pláne obnovy a Európska komisia ich používanie očakáva. Zároveň platí výnimka, podľa ktorej rozpočet nemusí byť zosúladený s limitmi verejných výdavkov, pokiaľ je aktivovaná všeobecná úniková doložka podľa európskych predpisov.
V súvislosti s energetickou krízou rozpočet na budúci rok počíta s výdavkami na kompenzačné opatrenia v celkovom objeme 3,4 miliardy eur. Tie sú rozdelené medzi viaceré rezorty, napríklad ministerstvo hospodárstva a práce.
Už v tomto roku očakáva ministerstvo financií pokles verejného dlhu, ktorý sa má po dvoch rokoch rastu znížiť na úroveň 59,4 percenta HDP z vlaňajších rekordných 62,2 percenta HDP. V budúcom roku by mal dlh klesnúť pod hranicu 58 percent HDP.