Od transformácie vašej skupiny ubehli už takmer dva roky. Hlavnou bankou sa stala 365.bank, Poštová banka prešla do úzadia. Čo tieto zmeny priniesli?
Za posledné dva roky nás od covidu až po vojnu postihlo azda všetko, čo mohlo. Napriek tomu sme všetky vytýčené ciele splnili a dnes môžeme povedať, že urobiť 365.bank hlavnou bankou bol správny ťah. A vidíme to aj na číslach, keď celej skupine o 15 percent vzrástol počet aktívnych klientov, čo sú veľmi pekné čísla. Samotnej Poštovej banke počet najstarších klientov prirodzene klesá, s tým sme však rátali. Na druhej strane rastieme pri mladšej a strednej generácii. Obe banky tak majú práve vďaka transformácii veľmi pekný rast. Dobre sa nám tiež uchytil rodinný koncept, s ktorým sme prišli v rámci 365.bank, vďaka čomu nám stúpa priemerný vek klientov, to je práve to, čo sme chceli docieliť. Aby sme neboli bankou len pre mladšiu generáciu, ale pre všetkých ľudí. Etablovali sme sa tiež v malých a stredných mestách a stali sme sa bankou pre rodinu v širšom ponímaní.
Zásadnou zmenou v poslednom období bol zase predaj dôchodkovej spoločnosti 365.life, ktorú kúpila poisťovňa Kooperativa. Prečo ste sa rozhodli pre tento krok a ako sa to dotklo klientov?
Aj tento krok bol v súlade s našou stratégiu. Povedali sme si, že nie sme takí veľkí, aby sme mali všetko vlastné. Skôr sa chceme sústrediť na jadro nášho podnikania, teda na bankovníctvo a na správu majetku v rámci podielových fondov. Všetko ostatné sa snažíme predať alebo spolupracovať s tretími stranami, respektíve s firmami, ktoré sa tomu venujú naplno, a dokážu dodať väčšiu pridanú hodnotu, ako sme dokázali my. 365.life bola najmenšia dôchodková správcovská spoločnosť na trhu s pol miliardou aktív. Pod našou správou sme nevideli takú veľkú možnosť rastu, ako to mohlo byť u niekoho, kto má väčšiu sieť, je silnejším hráčom, a tak sme pristúpili k predaju. Dnes ho hodnotíme pozitívne. Vybrali sme si partnera, ktorý je silný, etablovaný a s veľkým potenciálom napredovania. Samozrejme, klienti tento produkt aj naďalej vedia spravovať cez naše pobočky, kde ho naďalej ponúkame.
Na čo sa chce banka fokusovať v budúcnosti? Môžeme očakávať odklon od korporátu a zameranie sa na retail?
Áno, túto stratégiu sme už aj komunikovali. Historicky bola v korporáte veľmi silná Poštová banka, a to pri úveroch pre najväčšie podniky. Ustúpili sme od toho a môžem povedať, že sme veľké korporátne bankovníctvo zredukovali o polovicu, čo považujem za veľký úspech. Nechávame si však portfólio pre malých a stredných podnikateľov. Všetky zdroje, ktoré sa nám takto uvoľnili, investujeme do retailu, kde vidíme najväčší potenciál. Využívame pri ňom spojenie digitálnej banky, ktorá je viac zameraná na mladšiu generáciu a obyvateľov z mesta, s konceptom banky pre ľudí, ktorí nechcú prechádzať do digitálneho sveta. Túto zastrešuje Poštová banka a naša pobočková sieť. Určite si tiež necháme správu podielových fondov, kde to dáva zmysel. Na slovenskom trhu máme najväčší realitný fond, pričom naša správcovská spoločnosť je štvrtá najväčšia na Slovensku, čo je dostatočná veľkosť na to, aby sme našim zákazníkom vedeli priniesť pridanú hodnotu.
Veľkou témou je medzi bankami príchod nových technológií a umelej inteligencie. Na aké novinky sa môžu tešiť vašich klienti v najbližšom čase?
Umelá inteligencia zásadne zmení svet, ale nebral by som to ako niečo, čo je extrémne revolučné. Musíme si totiž uvedomiť, že tu bola aj predtým. Je pekné, keď na vás aplikácia žmurká, no napokon je najdôležitejšie, aby banky dokázali túto inteligenciu využiť aj v pozadí, teda tam, kde to klient nevidí. Či už ide o prediktívne modely, alebo o lepšiu analýzu dát. Dnes sa veľmi využívajú aj chatboti. U nás napríklad spracováva až 75 percent interakcií s klientom, čo je obrovské číslo. Navyše bude ďalej rásť a jeho odpovede budú čoraz fundovanejšie. Je však dôležité, aby to bolo napokon nielen o úsporách, ale hlavne o pridanej hodnote pre klienta.
Druhou veľkou témou sú ESG reálie. Ide o marketing alebo realitu?
Myslím si, že Európa potrebuje niečo, čím sa posunie dopredu. Nehovorím, že je to téma samotnej ekológie či sociálnych tém, ale samotnej udržateľnosti. Historicky bola spolu so Spojenými štátmi technologickým lídrom, vďaka čomu posúvala svet v mnohých oblastiach dopredu. Dnes sa lídrom v tejto oblasti stáva Čína. Silnú pozíciu v biznise si naďalej, možno aj pre menej prísnu reguláciu, držia Spojené štáty. A práve preto si myslím, že téma udržateľnosti by mohla pomôcť Európe. Vidím tu potenciál, vďaka čomu môže byť v budúcnosti opäť lídrom. Je však dôležité, aby to nešlo cez nariadenia. Ak totiž niečo ľuďom prikážete, tak to väčšinou nie sú schopní akceptovať. Nemá to byť teda o tom, že nám niekto prikáže elektrické autá alebo zakáže hovädzí dobytok. U nás v banke sa tejto téme venujeme už dávnejšie a tiež sme ju uchopili inak. Prihlásili sme sa k uhlíkovej neutralite, stále platí, že ju chceme stihnúť do roku 2025. Nejde nám o to, či budeme prví, druhí alebo tretí. Chceme byť uhlíkovo neutrálni do roku 2025. A aby to bolo čo najviac uchopiteľné, snažíme sa to prenášať aj do produktov pre klientov. Priniesli sme zvýhodnenie pre hypotéky na nehnuteľnosti s ekologickým certifikátom, taktiež sme priniesli digitálnu kartu v rámci bezplastového účtu. Človek, ktorý chce, vie mať všetky bankové služby bez papierov a bez plastov. Samozrejme, klienti majú na výber, či sa nakoniec rozhodnú pre papierové alebo digitálne služby, či pre klasickú platobnú kartu.
Ako všetky tieto témy zmenia bankovníctvo v horizonte piatich až desiatich rokov?
Ak správne uchopíme umelú inteligenciu a budeme ju správne regulovať, tak to bude výrazne v prospech klienta. Snívam o tom, že raz budem môcť môjmu telefónu povedať preveď mojej mame každý mesiac sto eur. A on to urobí, bodka, vybavené. Už dnes to nie je technologicky náročné, no narazíte na tému bezpečnosti. V poslednom čase sa pritom množia aj útoky na klientov s cieľom získať ich prihlasovacie údaje (takzvaný phishing), po ktorých veľa z nich prichádza o peniaze. Bezpečnosť nás teda nateraz brzdí, no umelá inteligencia vie na druhej strane výrazne pomôcť aj v tomto smere.
Poďme do prítomnosti. Slovenský bankový trh sa spamätáva z rastu úrokových sadzieb. Aký ďalší vývoj odhadujete a stane sa bývanie výsadou pre bohatých?
Verím, že nie. Aj keď musím povedať, že podľa štatistík je dostupnosť bývania pre mladé rodiny a pre ľudí s príjmom kdesi pod priemerom našej ekonomiky výrazne obmedzená. K nehnuteľnostiam sa dostávajú skutočne ťažšie. Tento problém je zásadnejší a vznikol v čase, keď boli úrokové sadzby nezdravo nízke. Slováci sú zároveň stále veľmi silno orientovaní na vlastné bývanie, čo v západnej Európe nie je úplne bežné. Dočasným riešením aktuálnej situácie preto môže byť aj bývanie v podnájme, čo je európsky štandard. Samotné úrokové sadzby pritom pôjdu ešte hore. Európska centrálna banka ich bude zdvíhať, je to aj konsenzus trhu. Osobne si myslím, že to bude asi o pol percenta až o percento. To bude strop, kde sa sadzby stabilizujú. Samotná Národná banka Slovenska predikuje na tento rok sadzby na úrovni 4,5 percenta a v tom budúcom tesne pod piatimi percentami.
Ceny nehnuteľností klesajú, sadzby však zatiaľ nie, skôr naopak. Čo by ste poradili nerozhodným, počkať alebo ísť do toho?
Nedá sa úplne jednoznačne povedať, či sa oplatí čakať alebo nie. Treba mať na zreteli pár aspektov, ktoré na toto rozhodnutie vplývajú. V prvom rade si ľudia musia uvedomiť, že sadzby pôjdu ešte nahor. To by znamenalo, že je výhodné zobrať si hypotéku teraz. Na druhej strane časom existuje aj predpoklad ich poklesu, rovnako ako aj mierny pokles samotných cien nehnuteľností, čo by zase znamenalo, aby radšej počkali. Riadil by som sa teda tým, že ak človek potrebuje bývať teraz, nech do toho ide, a keď vie vydržať, nech chvíľu počká. Určite by som to nehral na trafenie úplného dna, teda tých najnižších cien nehnuteľností a nerastúcich cien hypoték. Ďalším faktorom je inflácia, ktorá je vysoká, a presne v týchto časoch je lepšie vlastniť nehnuteľnosť, ako držať hotovosť.
Najbližšie mesiace, či už tohto alebo aj budúceho roka, bude končiť mnoho Slovákom fixácia hypotéky s nízkymi úrokmi. Nové podmienky ich postavia pred omnoho vyššie splátky. Existujú nejaké možnosti, ako by sa dalo platiť predsa len o čosi menej?
Podľa Národnej banky Slovenska tento rok čaká na refixáciu približne 10 percent bankového portfólia a v nasledujúcom roku ďalších 20 percent. Keďže skutočne predpokladáme ďalší rast úrokov, snažíme sa s klientmi komunikovať proaktívne a pre každého hľadáme vhodné riešenie. Existujú viaceré možnosti. Pri refixácii si napríklad môžu predĺžiť obdobie splatnosti hypotéky, ak im to vek dovoľuje. V prípade, že majú hypotéku na maximálnu dĺžku 30 rokov, vieme ju predĺžiť o dĺžku pôvodnej fixácie. Teda o tri či päť rokov. Druhou možnosťou je mimoriadna splátka. V čase vysokej inflácie, keď peniaze strácajú na hodnote, má svoje opodstatnenie. Tu však upozorňujem, že by sme nemali siahať na úspory v podobe takzvanej finančnej rezervy, ktoré by mali byť vo výške šiestich až 12-mesačných platov. Ďalšou možnosťou, ako si znížiť splátku, je hypotéka so zápočtom úspor. Ak má klient rodinu a blízkych, ktorí sú ochotní mu vypomôcť a vložia k nám svoje úspory v podobe termínovaného vkladu alebo vkladov, žiadateľ o hypotéku získa výraznú zľavu z úrokovej sadzby. To znamená, že tieto úspory nepoužijete na zníženie istiny hypotéky, ale ako protivklad. Následný výnos z týchto prostriedkov vám zníži úroky na hypotéke. A napokon nižšiu sadzbu ponúkame aj v prípade, že si klient o hypotéku požiada digitálne, či pri takzvanej ekologickej hypotéke, ak vie dodať energetický certifikát.
Bude rásť počet zlyhaných úverov?
U nás to zatiaľ nepociťujeme, ale v rámci trhu mierny nárast pravdepodobne bude. Všetky banky si na to vytvárajú rezervy, a to hlavne v dobrých časoch. Pri poskytovaní hypoték navyše každého testujeme stresovo na plus dve percentá. Zistíme tak, či jeho rodinný rozpočet zvládne takéto zvýšenie úrokov. Samozrejme, tie najnižšie ceny boli na úrovni jedného percenta, dnes sme na štyroch, čo je viac. Percento zlyhaných úverov sa však odvíja aj od iných faktorov na trhu, nielen od samotných úrokových sadzieb. Úlohu zohráva napríklad aj úroveň nezamestnanosti či výška miezd. Samotné mzdy pritom rástli, a tak si myslím, že to nebude veľká masa ľudí. Navyše banky chcú vždy s klientom hľadať riešenie jeho situácie, a preto treba svoje ťažkosti so splátkami vždy a včas komunikovať s bankou.
Rastúce sadzby však majú aj jeden pozitívny vplyv. Okrem vyšších úrokov na hypotékach sa obyvatelia dočkali aj vyšších úrokov pri vkladoch. Komu sa oplatí využiť tento produkt?
Termínované vklady infláciu neporazia, zvlášť nie dnes. Napriek tomu je potrebné, aby mal každý človek v banke odložených aspoň šesť mesačných platov a plus investície. Dôležité je pritom rozložiť si úspory správnym pomerom a diverzifikovať. Depozitá prinášajú stabilný úrokový výnos a investície zase potenciál vyššieho výnosu. Gro svojich úspor by preto mali mať ľudia odložených práve v podielových fondoch alebo v ETF fondoch.
Oplatí sa teda v kontexte historicky najvyššej inflácie skôr sporenie alebo investovanie? Ani jedna z týchto možností vyššie ceny neporazí...
Na Slovensku klesá objem úspor, čo je kritické. Peniaze si odkladáte na horšie časy a otázne je, či nastali už dnes aj vzhľadom na to, že sadzby budú naďalej rásť. Veríme, že inflácia je už na svojom vrchole, máme tu však hrozbu, že Európa smeruje do recesie, a do toho musíme pripočítať aj geopolitické riziká. A to nehovorím len o vojne na Ukrajine, ale aj o celkových zmenách vo svete. Napriek tomu vidíme, že Slováci majú jedny z najnižších úspor v rámci celej Európskej únie.
Manažér Slovenskej sporiteľne v nedávnom rozhovore pre Hospodárske noviny hovoril o štvordňovom pracovnom týždni. Je čosi také reálne aj v 365.bank?
K štvordňovému pracovnému týždňu naša civilizácia skutočne smeruje. Pred sto rokmi sa v rámci priemyselnej revolúcie zaviedol päťdňový pracovný týždeň, dovtedy to bolo šesť dní. Po sto rokoch by sme mali naozaj urobiť ďalší krok. Treba si však uvedomiť, že si na to ľudia musia zvyknúť. Uvediem to na príklade home officeu. Jeho rozmach prišiel s covidom, najprv to bolo niečo, čo nebolo veľmi chcené, no napokon sa ukázal ako funkčný model. Dnes už má istú formu práce z domu zavedenú viacero spoločností. Nie každý však bol tým nadšený. Niekomu to vyhovovalo, inému zase nie. A podobne to bude aj pri štvordňovom pracovnom týždni. V praxi existujú len dve možnosti. Buď pracovať namiesto piatich dní štyri, ale pracovať viac, respektíve pracovať namiesto piatich dní štyri, ale za menej peňazí. V zásade sa ani jeden model ľuďom isto páčiť nebude. Najviac by všetkým vyhovovalo, aby sa namiesto piatich dní pracovalo štyri dni za rovnaký plat a len osem hodín. Otázne je, či sú firmy a ekonomiky pripravené na zníženie produktivity o 20 percent. Som však presvedčený, že takýto systém čoskoro príde a že sa ho všetci dožijeme ako globálneho štandardu.
Aké pracovné benefity žiadajú vaši zamestnanci najčastejšie a prekrýva sa to s tým, čo im ponúkate?
Za najväčší benefit v našej banke považujem 10 dní dovolenky navyše, ktorý sme zaviedli pred dvomi rokmi. Povedali by ste, že tak toto musí využiť každý, no nie je to tak. To, čo chcú ľudia bežne, ako napríklad stravné lístky, možno nejaké príspevky na vzdelávanie, tu máme dlhé roky a ďalej ich rozvíjame. Vo veľkom u nás podporujeme vzdelávanie, máme benefity pre rodinu alebo dobrovoľníctvo, ďalej ponúkame príspevky na šport alebo na oddych.
Je stále pre nich najdôležitejšia výška platu alebo sa do popredia dostáva „work life balance“, teda vyvážený pracovný život?
Toto veľmi závisí od toho, o akú vekovú kategóriu zamestnancov ide. Pri mladých ľuďoch, generácii Z, vidíme, že chcú veľa voľna, ale aj veľa peňazí. Pre trochu starších ľudí, pre generáciu Y, ktorí už majú rodinu, je zase dôležitejší čas. A najstaršia generácia je zase zvyknutá veľa pracovať a málo oddychovať.
Veľkou témou je aj spolupráca medzi jednotlivými generáciami. Ako to funguje u vás a aké sú rozdiely napríklad medzi zamestnancami 50+ a medzi čerstvými absolventmi vysokých škôl?
Kooperácia medzi týmito skupinami funguje u nás výborne. Podpísali sme sa aj pod Chartu diverzity, čo znamená, že chceme mať kolektívy veľmi rozmanité, a to nehovorím len o veku, ale aj o pohlaví. Snažíme sa tiež kombinovať naše jednotlivé tímy, pričom v každom z nich nájdeme starších aj mladších ľudí. Skúsenosť a nadhľad starších spolu s dravosťou mladších nám funguje veľmi dobre, som absolútnym zástancom takýchto zmiešaných tímov, pretože to banke veľa prináša. Rôznorodosť ľudí skrátka prináša tímom väčšiu dynamiku.
Ako sa v čase menia nároky na zamestnancov, je na trhu stále dostatok kvalifikovanej pracovnej sily?
Boli časy, keď sme mali problém s náborom ľudí do IT sektora, a to najmä v období našej transformácie, keď sme vytvárali inovačné centrum a spúšťali nové technológie. Celú banku plánujeme presunúť do cloudu a potrebovali sme veľa ľudí, ktorí pracujú s cloudovými technológiami. Vtedy ich bolo málo a naozaj sme sa vytrápili. Dnes sa situácia stabilizovala a možných zamestnancov je dosť. Naďalej žiadanými sú najmä odborníci na IT bezpečnosť, a to preto, že kybernetická bezpečnosť je a bude veľkou témou.
Ktoré pozície časom úplne nahradí umelá inteligencia?
Máme za sebou dekádu, počas ktorej sa veľa hovorilo o automatizácii a robotizácii. Bol tu strach, či tieto trendy nenahradia všetkých zamestnancov vo výrobe, čo sa napokon nepotvrdilo. Ľuďom sa len zľahčila práca, zvýšila sa produktivita a produkcia, ale zástupy nezamestnaných tu nemáme. A čosi podobné podľa mňa prinesie aj umelá inteligencia, ktorá uľahčí prácu administratívnym pracovníkom. A možno to všetko prispeje naozaj k tomu, že spomínaných 20 percent produktivity vďaka štvordňovému pracovnému týždňu budeme môcť oželieť.