Generálny riaditeľ SPP – distribúcia Martin Hollý. FOTO: SPP – distribúcia
StoryEditor

Zákaz plynových kotlov? Slovensko nemôže experimentovať ako Nemecko, tvrdí v rozhovore pre HN šéf plynárov

07.11.2023, 19:00

V rozhovore s generálnym riaditeľom SPP-distribúcie Martinom Hollým sa dozviete:

  • Ako vníma, že plyn má v Európe status prechodného paliva.
  • Čo by priniesol zákaz plynových kotlov na Slovensku a koľko by stálo nasadenie tepelných čerpadiel.
  • Prečo pre distribúciu nie je dôležité, či plyn príde z Ruska, alebo z LNG terminálov.
  • Ako pripravujú svoju infraštruktúru na vodík či iné zelené plyny a aké budú ceny plynu.

Nemecký parlament prijal po dlhých diskusiách zákaz predaja nových kotlov na zemný plyn a oleje od roku 2028. Po tomto dátume si budú môcť Nemci vybrať napríklad medzi tepelnými čerpadlami alebo čerpadlami s čiastočným využitím fosílnych palív, prípadne s kotlami na biomasu alebo s napojením na diaľkové vykurovanie. Nepočíta Nemecko ďalej s využívaním zemného plynu a ako sa na to pozeráte? 

Nemecko už aj v minulosti prijalo viacero kontroverzných rozhodnutí. Jedným z nich bolo napríklad odstavenie jadrových elektrární. Z nášho pohľadu je obmedzenie plynových kotlov jedno z ďalších kontroverzných rozhodnutí. Nemecko je však dostatočne bohatá krajina, aby si mohla dovoliť podobné experimenty. Na Slovensku, vzhľadom na ekonomickú úroveň, by to bolo ohrozenie bezpečnosti dodávok tepla. Zároveň by to bol faktor, ktorý by prehĺbil energetickú chudobu. Ak by nastala situácia ako v Nemecku. Slováci by si mohli napríklad vybrať kotol na biomasu. Spaľovaním biomasy však vznikajú tuhé znečisťujúce látky, čo má vplyv na kvalitu ovzdušia.

Druhá alternatíva, ktorú pretláča Európska únia, je tepelné čerpadlo. Ako sa pozeráte na ňu?

Keď sa na to pozrieme v kontexte Slovenska, tak je to veľmi drahé riešenie. Tepelné čerpadlo je výrazne drahšie ako kondenzačný kotol na plyn a aby fungovalo v optimálnych podmienkach, potrebujete zateplený dom. Na Slovensku je až 70 percent domov nezateplených. Popri kúpe tepelného čerpadla, minimálne za 10-tisíc eur, by tak domácnosť musela zainvestovať aj približne 20-tisíc do zateplenia. Na to naše domácnosti nemajú. Ak by to malo byť urobené dôsledne, na Slovensku by bolo potrebné preinvestovať 21 miliárd eur.

Tretí faktor pri tepelných čerpadlách je elektrická energia. Keď sa pozrieme, ako sa bude vyvíjať spotreba elektrickej energie na mieste, kde sa využíva tepelné čerpadlo a zároveň by mala domácnosť elektrické auto, tak spotreba vzrastie z troch megawatthodín za rok na 12. Na to nie sú pripravené elektrické siete a ani výroba elektriny.

Nemci zákaz odôvodňujú tým, že ide o dekarbonizáciu či znižovanie podielu ruského plynu.

Treba sa pozrieť, ako vyzerajú emisie na Slovensku. Podiel emisií, ktoré vznikajú pri vykurovaní domácností plynovými kotlami, je na úrovni 6,9 percenta, čo je asi 2,7 milióna ton emisií oxidu uhličitého za rok. Keď si zoberiete výšku investície za 21 miliárd eur do zateplenia a tepelných čerpadiel, dá sa usporiť 2,7 milióna ton emisií. Samozrejme, za predpokladu, že celá elektrická energia spotrebovaná tepelným čerpadlom bude vyrobená z bezemisných zdrojov. Porovnajme to s projektom elektrifikácie pecí U. S. Steel Košice. Očakávaná investícia asi jeden a pol miliardy eur prinesie úsporu emisií na úrovni šesť miliónov ton. Je to nepomer. Aj dekarbonizácia by sa mala riešiť prostredníctvom opatrení Útvaru hodnoty za peniaze. To znamená začať tými najefektívnejšími opatreniami a potom prejsť k tým nákladnejším. Máme oveľa efektívnejšie nástroje, ako znížiť emisie.

Minimálne elektrina sa budúci rok už nebude vyrábať z uhlia, keďže končia Nováky, čo bude mať vplyv na znižovaní emisií.

Slovensko je na špičke rebríčka najúspešnejších krajín z hľadiska znižovania emisií oxidu uhličitého. Od roku 1990 sme ich znížili až o 45 percent vďaka jadru a vode pri výrobe elektrickej energie a zemnému plynu a biomase v teplárenstve. Čiže robíme to rozumným spôsobom. Ako napríklad odstavenie uhoľnej elektrárne Nováky. Ďalšia dekarbonizácia bude pokračovať v teplárenstve, kde podiel uhlia stále dosahuje osem percent.

O výmene kotlov a konkurencii

Keď sa pozrieme na prípad Slovenska, SPP – distribúcia, naopak, pripravuje podporu výmeny starých plynových kotlov so zľavami na kotol až do 600 eur. Prečo by si domácnosť mala kupovať nový kotol na plyn, keď Únia tvrdí, že plyn je len prechodné palivo?

Pretože je to najefektívnejšie riešenie, ktorým zabezpečíme teplo za rozumné peniaze, a pritom myslíme aj na ekológiu. Ak si starý kotol nahradíte novým, tak usporíte na plyne od 15 do 23 percent a rovnako tiež znížite emisie. Plynový kondenzačný kotol využíva aj teplo zo spalín, čo staré kotly nevedia. Zároveň tieto nové zariadenia sú pripravené aj na spaľovanie zmesi zemného plynu a vodíka.

image

Mochovce nás vystrelili do čela jadrových veľmocí, tretí blok je v ostrej prevádzke

Čo sa týka prechodného obdobia, dnes ešte nie je jasné, o aké dlhé časové obdobie pôjde. Technológie vo vízii Európskej únie ešte nie sú pripravené na reálne nasadenie tak, aby mali ekonomický zmysel. Dĺžka prechodného obdobia bude závisieť aj od toho, čo si bude môcť dovoliť ekonomika. Iná situácia je v Nemecku, kde ľudia zarábajú tri- až štyritisíc eur mesačne a prechod k tepelnému čerpadlu bude pre nich ľahší. Nám naše výpočty ukázali, že ak celkové náklady počas životnosti vykurovacieho systému rozpočítame na rok prevádzky, tak vykurovanie tepelným čerpadlom je zatiaľ stále o 700 eur drahšie na ročnej báze ako vykurovanie kondenzačným kotlom už v plynofikovanej domácnosti.

Koľko domácností môže využiť výmenu kotla a koľko vás to bude stáť?

Bude to závisieť od záujmu. Projekt je nastavený na dve etapy. Prvá sa končí tento rok, ale ak by to niektoré domácnosti nestihli, tak rátame, že projekt bude prebiehať aj v roku 2024. Tento projekt sme rozbehli s dodávateľmi plynových technológií. Zatiaľ nemáme žiadne obmedzenia. Všetko bude závisieť od záujmu domácností.

Tepelné čerpadlo si vyžaduje investíciu, no prevádzka je potom úsporná. Nie je momentálne tepelné čerpadlo konkurenciou pre plyn?

Trhový podiel plynu v individuálnom vykurovaní domácností sa dlhodobo pohybuje okolo 65 percent. Tepelných čerpadiel v individuálnom vykurovaní je celkovo asi 37-tisíc. Zemným plynom vykuruje takmer 800-tisíc domácností. Slovenská elektrizačná prenosová sústava vydala správu, kde v scenári, ktorý považuje za očakávaný, počíta, že do roku 2040 bude namontovaných pravdepodobne okolo 100-tisíc tepelných čerpadiel. Len na porovnanie, individuálne vykurujúcich domácností máme na Slovensku 1,2 milióna. Odhady teda rátajú s tým, že do roku 2040 bude približne 10 percent Slovákov domácnosť vykurovať tepelným čerpadlom.

Pri tepelnom čerpadle ste spomínali záťaž na spotrebu elektriny a distribučnej sústavy. Ak by domácnosti použili vlastný lokálny zdroj výroby elektriny, tak sa odbremení minimálne potreba distribúcie elektriny. Nie je toto cesta?

Spotreba elektriny tepelným čerpadlom v rodinných domoch v energetickej triede B a nižšie, čo predstavuje gro rodinných domov na Slovensku, sa pohybuje od šesť- do desaťtisíc kilowatthodín za rok. Fotovoltika na streche je za rok schopná vyrobiť okolo tritisíc kilowatthodín. Podľa veľkosti inštalácie. Hlavný problém je, že tých šesť- až desaťtisíc kilowatthodín elektriny, ktoré sú potrebné na vykurovanie, je sústredených do pár zimných mesiacov v roku. A práve v zimnom období fotovoltika vyrába v malých, obmedzených objemoch. Fotovoltika tak bude vyrábať prúd na bežnú spotrebu domácnosti a nie pre tepelné čerpadlo. K uvedeným spotrebám treba ešte pripočítať aj elektrinu v rozsahu približne tri- až štyritisíc kilowatthodín na nabíjanie elektromobilu, s ktorými sa v budúcnosti počíta. Preto z nášho pohľadu toto nie je riešenie pre veľkú väčšinu domácností na Slovensku.

Na druhej strane, Nemci pri obmedzení plynových kotlov hovoria, že chcú obmedziť vplyv Ruska. Nebudeme aj vďaka nasadzovaniu plynových kotlov stále závislí od Ruska?

Keď hovoríme o výmene starých kotlov za nové, tak domácnosť môže usporiť touto výmenou okolo 20 percent plynu. Čiže požiadavka na dovoz plynu sa zníži. Treba povedať, že plynárenstvo spravilo za posledný rok veľký skok vpred. V tom čase ruský plyn mal na celkovej spotrebe Európy viac ako 30-percentný podiel. Dnes je to pod 10 percentami. Preto si myslím, že obmedzovanie ruského plynu už neohrozí bezpečnosť Európy, lebo podiel sa prudko znížil.

Ďalším palivom, ktoré by mohlo dopĺňať v Európe plyn, je vodík. SPP – distribúcia vlani robila test v Blatnej na Ostrove. Do sústavy ste primiešali 10 percent vodíka. Ako nakoniec dopadol tento test?

Testovanie bolo súčasťou našej dlhodobej prípravy na distribúciu zmesi vodíka a zemného plynu. V Blatnej na Ostrove sme testovali, aký má vplyv vodík na miestne plynovody. Testovali sme tiež zmes na vplyv fungovania regulačnej stanice a zisťovali, ako koncové plynové spotrebiče túto zmes spaľujú. Podľa výsledkov testov dnes vieme, že do miestnych sietí budeme vedieť bez problémov primiešavať 10 percent vodíka. Potrebujeme však ešte otestovať, ako vodík vplýva na diaľkové vysokotlakové plynovody. Tieto plynovody by mali mať schopnosť poňať päť percent vodíka. Náš zámer je od roku 2025 byť pripravený distribuovať zmes zemného plynu a vodíka práve v rozsahu päť percent. Chceme vytvárať predpoklady na rozvoj vodíkového hospodárstva. Ak by sa takáto požiadavka vyskytla a na trhu by bol dostatok zeleného vodíka.

O využívaní vodíka a biometánu

Pri teste v Blatnej na Ostrove ste použili zelený vodík, SPP – distribúcia ho aj vyrobila alebo ste ho nakúpili od obchodníka?

Bol to vodík krytý zelenými certifikátmi. V potrubiach v budúcnosti by mal najskôr prúdiť v zmesi so zemný plynom a neskôr ako čistý vodík. Aby to však bolo ekonomické, mal by sa vyrábať v krajinách, kde sú najlepšie podmienky pre obnoviteľné zdroje. Medzi také prostredie patrí severná Afrika, južná Európa a hovorí sa aj o Ukrajine. To je však horizont až po roku 2030.

Slovensko nemá vhodné podmienky na výrobu zeleného vodíka?

Máme úplne iný rozsah slnečných dní. Solárne zdroje potrebujú zabrať veľké plochy a najmä potrebujú veľa slnečných dní.

Veľkým zástancom vodíka bol bývalý minister hospodárstva Richard Sulík. Oplatí sa však vyrábať zelený vodík bez štátnych dotácií?

Vodíkové technológie sú v úvode testovania. A ešte nie sú vo finálnom stave, a to aj z dôvodov ekonomickej efektívnosti. Zemný plyn je prechodné palivo a v kontexte zelených plynov vidím najskôr priestor pre biometán. Dnes už máme na Slovensku jednu biometánovú stanicu dodávajúcu biometán do našej siete a tiež päť ďalších spoločností, ktoré už s nami podpísali zmluvu o pripojení k našej sieti. Predpokladáme, že podiel biometánu bude predstavovať 10 percent spotreby. V dlhodobom horizonte však rátame, že sa bude rozvíjať aj vodík.

image

Francúzska ministerka v rozhovore pre HN: Slovensko je náš blízky partner, v EÚ ste pilierom Jadrovej aliancie

Predpokladáte, že podiel biometánu bude predstavovať 10 percent spotreby. V akom časovom horizonte?

Bude to závisieť od vytvorenia podmienok a akým spôsobom bude napredovať odpadové hospodárstvo. Potenciál pri biometáne má práve odpad z poľnohospodárstva. Či už sú to odpady zo živočíšnej alebo z rastlinnej výroby a biologicky rozložiteľný komunálny odpad. Ak firmy z odpadového hospodárstva toto vyhodnotia ako zaujímavú príležitosť, potom sa biometán u nás môže celkom rýchlo rozvinúť. Časový horizont je však ťažko odhadovať.

Koľko by stálo pripraviť distribučnú infraštruktúru na biometán či vodík?

Biometán už dva roky našou sieťou úspešne distribuujeme. Čo sa týka vodíka, zatiaľ to nie sú významné čísla. Máme obrovskú výhodu v tom, že sme druhá najplynofikovanejšia krajina v Únii. Naše siete sú schopné zásobovať 75 percent miest a obcí na Slovensku, a teda nemusíme budovať sieť po novom. Vyžaduje si to len menšie úpravy. Viac nám však napovie testovanie vysokotlakovej siete. Na stratégii distribúcie 100-percentného vodíka pracujeme.

Budete ešte v nejakej obci na Slovensku testovať primiešavanie vodíka?

V tejto chvíli sa chceme zamerať skôr na vysokotlakové plynovody.

O cezhraničných projektoch

Aký vplyv na našu distribučnú sústavu majú projekty so zahraničím? Minulý rok sa otvorilo prepojenie medzi Slovensko a Poľskom. Veľké objemy z tohto smeru zatiaľ neprúdia.

Výhoda je, že slovenský medzinárodný prepravca plynu eustream má prepojenie s každou jednou krajinou a vedia plyn doviezť zo všetkých smerov. Obchodníci tak môžu uzatvárať kontrakty na dovoz plynu bez ohľadu na to, z ktorej strany by sa mal na Slovensko dostať.

SPP – distribúcia bola vlani skloňovaná s podzemným zásobníkom zemného plynu v Dolných Bojanoviciach na Morave, kde má vaša spoločnosť uskladnené núdzové zásoby plynu pre Slovensko. Plyn v ňom bol nakúpený dávnejšie za nižšie ceny. Bola úvaha tento lacnejší plyn rozdeliť pre domácnosti, čím by sa stlačili ceny pre koncových odberateľov. Nakoniec sa k tomu nepristúpilo a vláda vysoké ceny plynu sanovala zo štátneho rozpočtu. Rokovali ste aj tento rok s vládou o využití týchto zásob?

Plyn v tomto zásobníku nám dlhodobo slúži ako železná rezerva pre využitie v núdzových stavoch. Ak by mal byť použitý na dodávku domácnostiam, tak by hrozilo, že v stave núdze by sme nemali žiadnu rezervu. Zároveň týmto plynom vyvažujeme aj vlastnú sieť a tiež ho používame na krytie strát v sieti. Situácia na trhu s plynom je tento rok iná ako vlani. Aktuálne sa dá plyn kúpiť za 40 až 50 eur za megawatthodinu. Treba povedať, že odkedy bola táto téma prvýkrát otvorená na jeseň minulého roka, plyn sme nakupovali priebežne za trhové, čiže aj vyššie ceny. Lebo tiež ho musíme dopĺňať na krytie prevádzkových strát. Komerčný potenciál takejto transakcie s naším plynom pri núdzových zásobách je teda bezvýznamný.

Čiže plyn, ktorý je v moravskom zásobníku, sa už nedá označovať slovom lacný?

Zásobník musíme mať vždy na začiatku ťažobnej sezóny plný. A ako všetci ostatní nakupujeme plyn za trhové ceny.

O cenách a spotrebe plynu

Máte informácie, ako vláda pomôže domácnostiam s cenami plynu? Ak bude plyn príliš drahý, klesne spotreba a aj distribúcia, čo sa u vás môže negatívne prejaviť.

Nemáme žiadne konkrétne informácie, ako presne bude vyzerať pomoc. Preto sme prišli s vlastnou iniciatívou, čo je práve výmena starých kondenzačných kotlov za nové, čo môže priniesť veľkú úsporu.

Je trend na Slovensku stále rovnaký, že spotreba plynu klesá?

Hlavný faktor, ktorý ju ovplyvňuje, sú vonkajšie teploty. Predpokladáme, že v tomto roku spotreba klesne asi o sedem percent. Z toho asi polovica je vplyvom vyšších vonkajších teplôt. Vplyv na spotrebu mali aj podniky. Napríklad či robili modernizácie, alebo mali nejaké väčšie technologické odstávky.

image

Na východe Slovenska sa ide opäť vŕtať. Tri sondy zvýšia výkon podzemnej energie pre metropolu (rozhovor)

Keď klesá spotreba plynu, tak z hľadiska financií vás to negatívne ovplyvňuje?

Má to na nás vplyv, ale výkyvy v spotrebe nie sú stále významné. Má to vplyv na naše tržby, ale z dlhodobého hľadiska je spotreba stabilná, keďže nižšiu spotrebu v dôsledku zavádzania úspornejších technológií kompenzujú nové odbery, napríklad z náhrady uhlia v energetike a teplárenstve.

Ak sa distribuuje menej plynu, rastú následne distribučné poplatky. V akej výške by mohli byť budúci rok?

Charakter našich nákladov je z podstatnej časti fixný, či distribuujeme viac alebo menej plynu, o plynárenskú sieť sa musíme starať rovnakým spôsobom. Ak máme menší distribuovaný objem, tak jednotkový náklad nám prirodzene narastá. Čo sa týka celkových nákladov, treba poznamenať, že aj my zaznamenávame infláciu prostredníctvom nárastu cien nakupovaných materiálov a služieb. No kľúčový vplyv na účet za zemný plyn má práve cena samotného plynu ako komodity. Vplyv distribúcie plynu na koncovú cenu za plyn nie je významný.

Vlani ste mali zisk na úrovni 135 miliónov eur. Akú výšku očakávate za tento rok?

Teraz sme práve na začiatku nového účtovného obdobia. Naša ekonomická perióda je totiž od augusta do júla. Za prvé tri mesiace sme nezaznamenali žiadny veľký výkyv. Distribučný biznis je stabilný biznis a neočakávame zásadné vychýlenie hospodárenia.

Nedávno mal šéf ukrajinského Naftogazu vyhlásenie, že cez Ukrajinu od roku 2025 nepotečie na Západ žiaden ruský plyn. Vás sa to môže dotknúť alebo pre distribúciu nezáleží, či plyn príde z Ruska alebo zo západných terminálov LNG?

Zaznamenal som, že situácia by sa dala riešiť tak, že do hry by vstúpil tretí prostredník. Iná firma ako Gazprom, a tá by prepravu cez Ukrajinu zabezpečila. Toto je stále v hre. Čo sa nás týka, my plyn distribuujeme po Slovensku, a to bez ohľadu na to, odkiaľ pochádza. Najväčší dodávateľ plynu na trhu, SPP, už vie až 70 percent zemného plynu zabezpečiť zo zdrojov mimo Ruska. Slovensko je v súčasnosti podstatne lepšie zaistené zdrojmi plynu z iných štátov, ako to bolo na začiatku invázie Ruska do Ukrajiny, čo môže spotrebiteľov zemného plynu upokojiť.

Kto je Martin Hollý?

Vyštudoval Obchodnú fakultu Ekonomickej univerzity v Bratislave so zameraním na zahraničný obchod. Absolvoval aj štúdium na Universidad de Granada v Španielsku. Po skončení štúdia najskôr pôsobil niekoľko rokov ako senior audítor a poradca v spoločnosti Arthur Andersen. V roku 2003 nastúpil na pozíciu riaditeľa ekonomického úseku do spoločnosti NAFTA. Od júla roku 2008 do septembra roku 2012 bol generálnym riaditeľom NAFTA. V októbri 2012 prešiel v rámci skupiny SPP do spoločnosti SPP – distribúcia, a. s., v ktorej od 1. decembra 2012 zastáva pozíciu generálneho riaditeľa.

01 - Modified: 2023-10-31 07:38:43 - Feat.: 1 - Title: Šok s elektrinou dotlačil Európu k zmene. Brusel pripravil páku na Putina, no od jeho plynu sa neodstrihneme 02 - Modified: 2023-10-14 17:31:57 - Feat.: 1 - Title: Na východe Slovenska sa ide opäť vŕtať. Tri sondy zvýšia výkon podzemnej energie pre metropolu (rozhovor) 03 - Modified: 2023-10-06 14:19:42 - Feat.: 1 - Title: Akciovka Nafta dosiahla historický zisk, využila situáciu na trhu s plynom
01 - Modified: 2024-07-20 11:20:41 - Feat.: - Title: Europoslankyňa Yar pre HN: Krajná pravica je pre nás červená čiara. Za hranou je i Babišov protieurópsky afekt 02 - Modified: 2024-07-18 09:00:00 - Feat.: - Title: Slovák Marcel žil s miznúcimi ruskými „Eskimákmi". Veria v seba, nie v Boha, hovorí cestovateľ, ktorý sa nepropaguje cez Instagram 03 - Modified: 2024-07-17 14:15:14 - Feat.: - Title: Potrebujú obnoviteľné zdroje na výrobu elektriny dotácie? 04 - Modified: 2024-07-17 09:00:00 - Feat.: - Title: Expedíciu na južný pól som si platil sám, stála ma 90-tisíc. Smrdel som ako opičí pavilón, hovorí Martin Navrátil 05 - Modified: 2024-07-16 09:00:00 - Feat.: - Title: Multilingvistka Eva: Reči vidím ako farby, teraz ma fascinuje perzština. Rodičom som sľúbíla, že sa ich naučím osem, neviem to však zastaviť
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
21. júl 2024 11:53