Prezident USA Donald Trump počas cesty na Super Bowl oznámil, že má v pláne zaviesť importné clá na hliník aj oceľ vo výške desať, respektíve 25 percent. Ako hľadíte na tento protekcionistický krok? Pomôže americkému priemyslu?
Z môjho pohľadu americký prezident aktuálne využíva svoju druhú najsilnejšiu zbraň, a to je sila domáceho trhu. Vidíme, že aj v prípade Kanady a Mexika clá nakoniec zavedené neboli. Namiesto toho prišlo viacero dohôd.
Priemysel v USA má svoje problémy. Dokáže ho oživiť takýto krok?
Môže mu pomôcť v boji s konkurenciou zo zahraničia, najmä z Ázie. Tu si musíme uvedomiť, že USA sa na tento segment nepozerajú ani tak z hľadiska konkurencieschopnosti, ako z hľadiska materiálovej bezpečnosti.
Tento sektor musí byť zachránený aj za cenu toho, že by Američania museli platiť viac. Oceľ a najmä hliník sú totiž dva najdôležitejšie prvky pre priemysel vrátane toho zbrojárskeho.
Spojené štáty sú pri oceli schopné pokryť 75 percent svojej spotreby a pri hliníku 20 percent. Môžeme tu vidieť podobný mechanizmus ako v prípade Bruselu, ktorý uvalil clá na čínske e-autá a snaží sa tak pritiahnuť ázijské fabriky na naše územie?
Základná poučka hovorí, že ak si dokážete zabezpečiť približne 45 percent základného materiálu, tak máte postaraené o materiálovú bezpečnosť. USA sú teda v oblasti ocele sebestační. No nie je oceľ ako oceľ. Stavebná od zbrojárskej sa výrazne líši.
V prípade hliníka majú rezervu a budú sa snažiť o zvýšenie produkcie na domácom trhu. Opäť však podotýkam, že v prípade Európy budú podľa mňa záujmy USA v skutočnosti smerovať k vyrokovaniu iných dohôd.
Vyzerá to tak. V Európe sa vyrobí približne 136 miliónov ocele a len 2,5 milióna ton smeruje do USA. To je naozaj zanedbateľné množstvo. Znamená to, že toto opatrenie zrejme dnes nezabolí ani tak exportérov ako skôr domácich výrobcov, ktorí budú čeliť pretlaku lacných výrobkov z Ázie, ktoré boli pôvodne smerované do USA a nakoniec boli odklonené na naše trhy?
Zostáva vám 81% na dočítanie.