Približne sedem percent obyvateľov Slovenska žije v oblastiach s vysokým stupňom ohrozenia dopravnou chudobou. V Prešovskom a Banskobystrickom kraji ide o takmer polovicu obcí, najohrozenejšie sú regióny Gemer, horný Zemplín a sever Šariša.
Nedostupná verejná doprava
Ohrozené sú aj obce v blízkosti okresného mesta, no majú k dispozícii nízky počet spojov verejnej osobnej dopravy, ako aj niektoré obce na západe Slovenskej republiky, ktoré majú dlhý čas prepravy. Vyplýva to z analýzy Inštitútu environmentálnej politiky s názvom Nemám auto, nemám autobus.
Dopravná chudoba znamená podľa Inštitútu environmentálnej politiky neschopnosť alebo ťažkosti osôb a domácností hradiť náklady na súkromnú alebo verejnú dopravu. Súvisí najmä s nedostupnou verejnou osobnou dopravou a potrebou cestovať na dlhšie vzdialenosti. Základné kritériá dopravnej chudoby sú cenová dostupnosť, fyzická dostupnosť a prístupnosť dopravy, priblížil.
V Prešovskom kraji je najviac, 293 obcí ohrozených dopravnou chudobou, nasleduje Banskobystrický kraj s 224 obcami. V Košickom ide o 130 obcí. Sedemdesiat obcí je ohrozených v Nitrianskom kraji, v Žilinskom 60, v Trenčianskom 58 a Trnavskom kraji 29. V Bratislavskom kraji je najmenej ohrozených obcí, a to dve, uvádza sa v analýze.
"V 289 obciach s najvyšším stupňom ohrozenia dopravnou chudobou žije 76-tisíc obyvateľov, polovica z nich len v Prešovskom kraji. Naopak, približne 40 percent populácie žije v obciach s najnižším stupňom ohrozenia, väčšina z nich v mestách," skonštatovali analytici. Doplnili, že obyvatelia miest majú lepší prístup k infraštruktúre verejnej dopravy a službám, čím sú menej vystavení riziku dopravnej chudoby.
Dva autobusy ráno
Inštitút environmentálnej politiky tvrdí, že nízky počet spojov verejnej osobnej dopravy je kľúčovým faktorom zvyšovania rizika dopravnej chudoby v obciach. Vo väčšine obcí je hlavnou príčinou nízka frekvencia spojov do miest. "Obyvatelia obcí s vysokým stupňom ohrozenia majú k dispozícii menej ako tri spoje v ranných a večerných hodinách, zatiaľ čo v obciach s nízkym ohrozením je počet spojov trojnásobný," poznamenali analytici.
Na východe Slovenska súvisí dopravná chudoba s nedostupnou verejnou dopravou a cestovaním na dlhšie vzdialenosti. V okresoch Snina, Medzilaborce a Sobrance je najmä nízky počet spojov verejnej osobnej dopravy a dlhého precestovaného času k službám, priblížil Inštitút environmentálnej politiky. Poukázal tiež na najvýchodnejšie obce Zboj a Nová Sedlica, ktoré sa nachádzajú vyše 45 minút od najbližšej nemocnice.
"Ohrození sú aj obyvatelia obcí, ktoré sa nachádzajú blízko okresného mesta, avšak majú k dispozícii nízky počet spojov verejnej osobnej dopravy. Príkladom sú obce Dolný Badín, Horný Badín, Čabradský Vrbovok, Selce a Drienovo v okrese Krupina, kde sú k dispozícii dva autobusové spoje ráno," uviedli analytici.
Problém aj na západe Slovenska
Riziko dopravnej chudoby zvyšuje podľa inštitútu aj obmedzený prístup k autám a financiám. Ide napríklad o obce v okrese Rimavská Sobota, kde majú nízky počet spojov verejnej osobnej dopravy, nízke príjmy a vysokú mieru nezamestnanosti. Zároveň sa tam nachádzajú obce s najnižším počtom áut na obyvateľa, tvrdí Inštitút environmentálnej politiky.
Pokračuje, že dopravnou chudobou sú ohrozené aj niektoré obce na západe, faktorom je často čas prepravy. Obyvatelia ohrozených obcí v okresoch Malacky a Senica cestujú v priemere takmer hodinu. Obec Studienka má k dispozícii štyri spoje do Bratislavy v ranných hodinách, cesta verejnou dopravou trvá takmer dvojnásobne dlhšie oproti autu, opísali analytici.
Ďalším činiteľom sú priveľké vzdialenosti k zastávkam verejnej dopravy. "V obciach Rakúsy a Stráne pod Tatrami v okrese Kežmarok žije až 85 percent obyvateľov v rómskych osadách mimo zastavaného jadra obce. V oboch obciach je nízka dostupnosť áut a obyvatelia sú odkázaní na verejnú osobnú dopravu," uviedol Inštitút environmentálnej politiky.