Poslanci Európskeho parlamentu diskutovali s predstaviteľmi Európskej komisie o opatreniach potrebných na posilnenie automobilového priemyslu v Európe, jeho konkurencieschopnosti a ochrany existujúcich pracovných miest.
Túto tému považujú za dôležitú aj slovenskí europoslanci, viacerí z nich pre TASR poskytli svoje stanovisko a zhodli sa na tom, že táto pomoc musí byť reálna.
Monika Beňová (Smer-SD) pripomenula, že automobilový priemysel je jedným z najvýznamnejších odvetví európskej ekonomiky a že v ňom pracuje vyše 13 miliónov ľudí.
„Ide o kľúčový sektor slovenského hospodárstva, vytvára 13 percent nášho HDP, predstavuje až 54 percent priemyselnej produkcie a takmer polovicu exportu. Vzhľadom na jeho význam pre Slovensko sa nás každá zmena nastavenia podpory či súvisiacich pravidiel zásadným spôsobom dotýka,“ uviedla.
Tvrdí, že neúmerne vysoké ceny energií patria medzi hlavné faktory, ktoré znižujú konkurencieschopnosť európskych producentov automobilov, pričom ceny elektriny sú často násobne vyššie v porovnaní s USA alebo Čínou, čo sa premieta do cien vozidiel.
„Opatrenia, ktoré navrhuje eurokomisia, sú všeobecné a prejavia sa len v dlhodobom horizonte. Chýbajú okamžité riešenia týkajúce sa financovania rozvoja infraštruktúry či znižovania administratívnej záťaže,“ upozornila.
Podľa nej je z hľadiska transformácie sektora a súvisiacej podpory rozvoja elektromobility najpodstatnejšia výroba a dostupnosť batérií.
Iniciatívu „Battery Booster“ na podporu výrobcov batériových článkov v hodnote 1,8 miliardy eur považuje za potrebnú, ale nedostatočnú, lebo Čína má pred EÚ obrovský náskok a väčšina z kritických surovín, ktoré sú na výrobu batérií nevyhnutné, sa spracúva práve tam.
Ľudovít Ódor (PS) oznámenie automobilky Volkswagen o prepúšťaní považuje za vážny varovný signál pre Slovensko, ktoré je od automobilového priemyslu závislé najviac v Únii.
„Otázka neznie, či ekologické ciele áno alebo nie, ale ako ich dosiahnuť tak, aby sme pritom nezlikvidovali vlastný priemysel a pracovné miesta. Je chybné dávať do protikladu klímu a konkurencieschopnosť. Do dnešnej situácie sme sa dostali práve preto, lebo európski výrobcovia pred rokmi odmietli rýchlejší prechod na elektromobilitu a Čína to využila,“ odkázal.
Upozornil však, že prechod na elektromobilitu musí byť citlivý a podložený reálnou podporou. Preto víta kroky eurokomisie, ktoré prinesú legislatívne zjednodušenie, investície do batériového ekosystému aj podporu princípu „Vyrobené v EÚ“.
Branislav Ondruš zvolený za Hlas priznal, že podporuje európske ekologické ciele, ale politika eurokomisie k ich splneniu neprispieva.
„Má škodlivé dosahy najmä v sociálnej oblasti. Stačí pripomenúť, že aj v roku 2025 emisie CO2 v EÚ rástli, ani len stabilizovať sa ich nedarí. Prikázať firmám, aby si povinne kupovali elektroautá, je možno pomoc ich výrobcom, ale na úkor ostatných. Ak už štát diktuje nákup niečoho spoločensky užitočného, čo podľa mňa nie je tento prípad, tak by mal regulovať cenu, aby to nebola len ochrana ziskov pre vyvolených,“ vysvetlil.
Komisia podľa neho neponúka realistické opatrenia, ktoré by garantovali prínos aj pre pracujúcich v automobilovom priemysle. „Musíme prísne uplatňovať rovnaké kritériá a rovnaké požiadavky na mimoeurópskych výrobcov, aké uplatňujeme na európskych. A výrazne znížiť obmedzenie výroby áut so spaľovacími motormi v Európe po roku 2035,“ skonštatoval.
