Od Veľkej krízy 2010/2011 už uplynulo desať rokov. Hneď v úvode temnej dekády padlo deväť európskych vlád - vrátane Španielska a Francúzska. Niektoré veci sa zásadným spôsobom zmenili, iné naopak pretrvali - napríklad euro. Zoskupenie krajín platiacich touto menou sa však volá Spojené štáty európske - aj tak môže vyzerať Európa za 10 rokov, píše WSJ.
V Európe sa v roku 2021 stále platí jednotnou menou - eurom. Bankovky sa dajú vidieť len zriedka, masívne sa rozšírili "elektronické platby" a ekonómovia sa čudujú, prečo vôbec k vytvoreniu spoločnej meny došlo. "Vedelo sa predsa, že peňaženky ovládne elektronizácia," argumentujú.
Aj takto by mohol vyzerať spätný pohľad na "stratenú dekádu eurozóny", ktorú vo svojom zatiaľ poslednom článku opisuje profesor z Harvard University - Niall Ferguson, ktorého vízie budúcnosti Grécka, Talianska i ostatných krajín eurozóny sa cez víkend stali hitom internetového vydania denníka The Wall Street Journal.
Politickým centrom Európy nebude podľa Fergusona za 10 rokov Brusel, ale Viedeň. "Vidím v tom návrat ku koreňom habsburského dedičstva," vysvetľuje v rámci jeho webovej fikcie situáciu novozvolená rakúska kancelárka Marsha Radecki. "Z európskej medzinárodnej politiky sa stáva oveľa väčšia zábava," dopĺňa Ferguson ústami imaginárnej postavy.
Okrem Rakúšanov však oceňujú v roku 2021 nové usporiadanie i Nemci. "Ani neviem prečo, ale z nejakého dôvodu som sa nikdy v Bruseli necítila taká vítaná," spomína napríklad nemecká kancelárka Reinhold Siegfried von-Gotha Dämmerungová.
Vznik Spojených štátov európskych (USE)
Život na periférii Spojených štátov európskych (t.j. nový názov pre eurozónu) zostáva podľa Fergusona i viac ako desať rokov po vypuknutí dlhovej krízy komplikovaný.
Grécka, talianska, portugalská a španielska nezamestnanosť už sa síce vyšplhala na 20%, vytvorenie nového systému fiškálneho federalizmu z roku 2012 ale zaistilo južným krajinám dostatočné finančné prostriedky.
A obyvatelia juhu si na prísun peňazí zo severu rýchlo zvykli. Pätina z nich je v dôchodku, druhá pätina nezamestnaná - Gréci a Taliani si užívajú voľného času, tepla a slniečka. V tamojšej šedej ekonomike sa však rovnako pretočia stovky miliónov eur - miestni pracujú ako slúžky a záhradníci. Nemci si totiž v tejto oblasti lacno zaobstarali svoje víkendové bývanie a o to sa musí niekto starať, nie?
Euro potápa jednu vládu za druhou
Najskôr sa zdalo, že na rozbroje okolo eurozóny doplatia len dve "kolísky západnej civilizácie", Atény a Rím. Z pozícií premiérov odstúpili Jorgos Papandreou aj Silvio Berlusconi - rozhodne sa však nestali jedinými obeťami 'prekliateho eura'.
Finančný strach potopil len v období od júna 2010 do decembra 2011 ďalších 7 európskych vlád: v Holandsku, Belgicku, Írsku, Fínsku, Portugalsku, Slovinsku a tiež na Slovensku. Celkom 9 padlých premiérov (a premiérok) za 18 mesiacov - slušný výsledok, nemyslíte?
Kto bude ďalší? Pýta sa v závere svojho textu Niall Ferguson. Po voľbách z 20. novembra 2011 podľa neho odstúpil španielsky premiér José Luis Rodríguez Zapatero. Jeho porážka bola však už vopred rozhodnutá vec. A kto po ňom? Ďalším lídrom v hľadáčiku europušky bol predsa francúzsky prezident Nicolas Sarkozy...