Kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič. To je pravidlo, ktoré platí pre všetky európske summity vrátane toho, ktorý dnes končí (na snímke predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a prezident EÚ Herman Van Rompuy). Aj keď sa v pondelok ministri financií dohodli na podobe stáleho záchranného mechanizmu eurozóny (ESM), prišla nemecká kancelárka Angela Merkelová včera do Bruselu s návrhom na úpravu spôsobu, ktorým by Nemecko do fondu prispelo.
Veľká európska politika sa zamotáva na miestnej úrovni. Kancelárku k tomuto kroku viedli ohľady domácej politiky, čo uvádza ďalšie pravidlo, ktoré dianie pred summitom charakterizovalo: veľké európske zmeny záležia na domácej politike. Cez víkend hrozí v dvoch spolkových krajinách porážka kresťanských demokratov Angely Merkelovej. Tá musí voličom dávať vo zvýšenej miere najavo, že sa stará o ich záujmy.
Široko sa rozoberal prípad Fínska, ktoré má za pár týždňov voľby. Kvôli rastu podpory populistov vláda odmietla garantovať navýšenie záchranného fondu. Doslova v predvečer summitu predviedla rendez-vous portugalská pravicová sociálna demokracia, ktorá doteraz podporila tri úsporné reformné balíky ľavicovej menšinovej vlády, ale v stredu došli jej vodcovia k záveru, že už im to politicky nestojí za to, a vyvolali demisiu vlády a predčasné voľby. Vedú v prieskumoch a sú si istí, že vinu za ďalšie uťahovanie opaskov, ktoré bude tak či onak nasledovať, zvalia na končiacich socialistov premiéra José Sokrates.
Summit, ktorý mal začať veľké upratovanie v eurozóne a upokojiť finančné trhy, je skôr schôdzkou hasiaci aktuálny problém ako načrtávajúce plány do budúcnosti.
Čakanie na prvý bankrot
Mnohí experti sa zhodujú, že eurozóna sa nemôže vyhnúť prvému bankrotu členskej krajiny - teda Grécku. Je to len otázka načasovania, ktorá sa po dramatickom stredajšom večeri v portugalskom parlamente stala ešte naliehavejšou. Členské krajiny eurozóny majú tento rok a v budúcom roku zaplatiť rekordné sumy za splátky a úroky svojich dlhov, takže otázka zadlženia len tak nezmizne - a to grécke neustále rastie. Verejný dlh môže dosiahnuť 15 - 160 percent HDP.
Odďaľovanie tvrdých riešenie pomocou rétorických kľučiek ("Nenecháme si tú vládnuť Medzinárodný menový fond!") Len komplikuje riešenie problémov neschopných ekonomík južného krídla. Potom, čo zrejme Portugalsko požiada o pomoc zo záchranného fondu, sa investori sústredia na ďalšiu chorú ovcu v stáde, Španielsko, a začnú okolo nej krúžiť.
A neprestanú, kým niekto (júnový EÚ summit?) nenarysuje jasnú červenú čiaru medzi zdravými a chorými, ktoré pomocou reštrukturalizácie dlhov očistia - spolu s celou eurozónou. Toho sa však politici kvôli domácim vplyvom obávajú.
Miesto pre populistov
Nebezpečné je, že medzi politikmi a voličmi rastie priepasť v názore na to, kto má ekonomickú krízu riešiť - a že sa politici boja zodpovednosti. Z nedávneho prieskumu Transatlantic Trends vyplynulo, že európski lídri sa väčšinou (61%) domnievajú, že ekonomickú krízu má riešiť hlavne EÚ, zatiaľ čo verejnosť si skôr myslí, že to majú byť jednotlivé vlády, kto ich vyvedie z krízy, ako EÚ (46% ku 39%).
Rovnaký prieskum priniesol ďalší zaujímavý poznatok. Zatiaľ čo 85% lídrov si myslí, že mena euro je pre ich krajinu pozitívna, rovnaký pocit má len 38% občanov. Možno aj preto rastie v rôznych krajinách (Francúzsko, Dánsko, Fínsko, Holandsko, Nemecko) krok za krokom podpora a vplyv pravicových populistov, ktorí rastúce priepasti medzi politikmi a voličmi vedia využiť.
Únia tak potrebuje možno nielen prvý bankrot členského štátu k sebaočiste ekonomiky, ale aj volebnú výhru niektorého z xenofóbnych populistov ako výstražný signál k obrode politickej.
Martin Ehl |