Spolu s reinvestovanými prostriedkami z expirovaných cenných papierov z doterajších operácií FEDu môže podľa vyhlásenia FEDu celkový objem nákupov dlhových cenných papierov US Treasury dosiahnuť 850 – 900 mld. USD. Objem novej likvidity by však v tomto horizonte (zatiaľ) nemal presiahnuť spomínaných 600 mld. USD.
Bezprostredné reakcie trhu na toto rozhodnutie boli zmätočné. Podľa pohybov hlavných akciových indexov možno usúdiť, že traderov sprvoti zaujali čísla 600, resp. 850-900 mld. USD, nakoľko konsenzuálne očakávania sa zameriavali na cifru 500 mld. Vidina „dodatočnej“ likvidity (resp. USD s nulovým úrokom) okamžite posilnila rizikový apetít.
V tejto situácii získalo aj zlato, nie je však jasné, či súčasný rastový trend na zlate je vyvolaný tradičným chápaním zlata ako ochrany pred infláciou a inými rizikami, alebo je zlato len súčasťou všeobecnej komoditnej rally v dôsledku očakávania „tlačenia“ nových dolárov. Podľa môjho názoru, v posledných mesiacoch nemožno hovoriť o raste ceny zlata, skôr o všeobecnom prudkom páde hodnoty USD (cena zlata v EUR sa znížila z júnových maxím okolo 1050 EUR/unca na dnešných necelých 960 EUR/unca).
Následne sme boli svedkami vychladnutia prvotného nadšenia, nakoľko trh pôvodne počítal s rýchlejším tempom QE2 (100 mld. USD mesačne vs. 75 mld. USD podľa vyhlásenia FEDu). Nakoniec dňa si hlavné akciové indexy pripísali mierne zisky, resp. dolár mierne straty.
Kompromisné rozhodnutie FED-u (menší mesačný objem na dlhší čas) vychádza pravdepodobne z dvoch hlavných motívov: snaha o udržanie nízkych výnosov „benchmark“ dlhu (US Treasuries) a snaha o udržanie slabého dolára (podpora exportu). Aj keby sa uvedené ciele (nízke úroky, slabý dolár) podarilo FED-u dosiahnuť, vôbec nie je jasné, nakoľko sa to premietne do reálnej ekonomiky. Pri pohľade na stav americkej ekonomiky sa zdá, že objem 1,7 bil. USD z prvej vlny QE skončil skôr ako prostriedok ekonomických subjektov na umorenie predchádzajúcich strát, prípadne na trading deskoch finančných inštitúcií. Americká ekonomika naďalej zotrváva vo výraznom obchodnom deficite, aj napriek slabnúcemu doláru v letných mesiacoch.
Graf: Export, import a bilancia zahraničného obchodu USA (mld. USD)
Zdroj: US Census Bureau
Pochybnosti môžeme vyjadriť aj s niektorými ďalšími aspektmi QE2:
- Nie je časový horizont QE2 (vzhľadom na mesačný objem 75 mld. USD) príliš dlhý? Ktorý centrálny bankár dnes môže zodpovedne stanoviť adekvátne opatrenia na 8 mesiacov dopredu?
- Je samotný objem QE2 (vzhľadom na deklarovaný cieľ podpory ekonomiky) dostačujúci? Veď ak na dosiahnutie „želaného“ stavu nestačilo 1,7 bil. USD v prvej vlne QE, ako chce FED naštartovať rýchlejšiu ekonomickú obnovu so zlomkom tejto sumy?
- Jedným z deklarovaných cieľov FED-u pri QE2 je znovuobnovenie úverového mechanizmu a tým pádom rast spotrebiteľského dopytu. Aktuálne údaje naznačujú, že o úvery v USA momentálne nie je príliš veľký záujem aj napriek veľmi nízkym úrokom. Umelá stimulácia dopytu po úvere môže viesť k ďalšej úverovej bubline.
- Neželateľným dôsledkom novej vlny lacných dolárov pravdepodobne bude turbulentný vývoj na devízovom trhu. Pravdepodobne budeme svedkami série devízových intervencií, vylúčiť nemožno ani rozšírenie „brazílskeho“ nástroja (zdanenie prílevu špekulatívneho kapitálu zo zahraničia), či iné netradičné opatrenia na zabránenie prílišnej apreciácie domácej meny.
Logicky vzaté, príčinou QE2 je hlavne neúspech, prípadne nedostatočný objem QE1. FED potom pri rozšírení programu kvantitatívneho uvoľňovania (QE) menovej politiky buď opakuje rovnakú chybu, alebo sleduje iné ciele, než deklaruje navonok.
Miloš Hofreiteranalytik Ritro finance |
