Výdavky Sociálnej poisťovne na časť dôchodku presahujúcu hodnotu 375 eur (čo je priemerná hodnota minulý rok priznaných dôchodkov) dosiahli 684 mil. eur. 19% daň by priniesla max. 130 mil. eur (za predpokladu, že by sa celou sadzbou 19% zdaňovala časť dôchodku nad úrovňou priemernej hodnoty, vzhľadom na existenciu postupne klesajúcej odpočítateľnej položky, to je ale optimistický predpoklad).
Lenže o zdaňovaní by mali rozhodovať voliči a nie „verejné financie". Ktorý dôchodca by chcel získať povinnosť podávať daňové priznanie len kvôli tomu, že poberá štátom vyplácaný dôchodok? Ak je cieľom štátu vyplatiť menej peňazí, tak túto metódu možno považovať za škrabanie sa ľavou rukou za pravým uchom. Efektívnejšie je zmeniť vzorec výplaty - nevyplácať také vysoké dôchodky.
Lenže my máme na Slovensku poistný systém (defined contribution), čo znamená, že výška dávky musí závisieť od výšky príspevku. Ak sa zmení vzorec, môže sa ozvať Ústavný súd, presne tak, ako to urobil ten český. A tak, paradoxne, pokiaľ ostane zachovaný poistný systém (a nezmení sa na pôvodný dávkový spred roku 2003), riešením prudko rastúcich nákladov poisťovne bude môcť byť práve zdaňovanie vyšších dôchodkov.
Úmysel zákona - priznávať vyššie dôchodky ľuďom s vyššími príspevkami bude zachovaný. Koniec, koncov, nebude to žiadna rarita, viď nasledujúca tabuľka. V Dánsku sú dôchodky zaťažené 33-36% daňovo-odvodovou sadzbou. (stĺpec 1,5 uvádza, akú sadzbu platí zo svojho dôchodku človek, ktorý zarábal 1,5 násobok priemernej mzdy pred priznaním dôchodku).
Zdroj: Pension at Glance 2009
Radovan Ďurana INESS Inštitút ekonomických a spoločenských analýz |