Na devízovom trhu sa v poslednom čase začalo opäť dariť bezpečným prístavom. Výrazný nárast záujmu pritom zaznamenala mena zo všetkých najvýznamnejšia – americký dolár. Ten sa s prehlbujúcou sa dlhovou krízou opäť dostáva do popredia, keď sa z neho hlavne v Európe stáva nedostatkový tovar.
To dokazuje predovšetkým opätovné využitie swapových liniek, ktoré koncom roka 2008 uzatvorila Európska centrálna banka s americkým Fedom a ktorých účelom je zabezpečenie dostatku dolárovej likvidity v Európe.
Drahá likvidita
Prečo v Európe dochádzajú doláre? Na vine je situácia niektorých európskych bánk, ktoré majú, v dôsledku stavu svojho úverového portfólia, odrezaný prístup na medzibankový trh. Získanie dolárovej likvidity, ktorú potrebujú na refinancovanie krátkodobých dolárových pôžičiek, sa im tak predražuje. A keďže nemajú priamy prístup k americkej centrálnej banke, musia o doláre žiadať tú európsku. Tá ich však ponúka s výraznou úrokovou prirážkou a skutočnosť, že sú európske banky tieto podmienky ochotné akceptovať, napovedá dosť o tom, aká vážna je situácia v európskom bankovom sektore. Napríklad minulý týždeň eurobanka poskytla dvom nemenovaným bankám osemdňovú likviditu v objeme 552 miliónov dolárov za 1,08 percenta. Zdravá banka je pritom v súčasnosti schopná tieto prostriedky na medzibankovom trhu získať za 0,20 percenta.
Sľubný výhľad pre dolár
Devízový trh tak začína prechádzať miernym déja vu. Sú to totiž práve tri roky, keď po páde Lehman Brothers v Európe takmer kompletne „vyschla“ dolárová likvidita. To vtedy viedlo k prudkému nárastu kurzu americkej meny, ktorej posilňovaniu sa podarilo zabrániť až s pomocou menových swapov medzi Fedom a ECB. Hoci situácia zatiaľ nie je taká vážna ako pred tromi rokmi, aj tentoraz z nej dokázal americký dolár mnoho vyťažiť, keď sa na páre s eurom v minulom týždni „vyšvihol“ krátko až na 1,34 dolára za euro.
Jeho posilňovanie pritom zatiaľ nemusí byť na konci. Dlhová kríza sa v Európe ďalej prehlbuje, čo v minulom týždni dokazovali výnosy z talianskych a španielskych dlhopisov, ktoré koketovali s hranicou siedmich percent. V situácii, keď sú tretia a štvrtá najväčšia ekonomika eurozóny nútené platiť úroky, ktoré sú už dávno za hranicou dlhodobej únosnosti, a keď k ich zníženiu prestávajú stačiť aj masívne intervencie ECB, tak môže mať americká mena stále „našliapnuté“ k pomerne úspešnému koncu roku.
Ďalšie tlaky
V úplne opačnej pozícii sa nachádzajú meny investormi všeobecne považované za rizikovejšie. Popri eure sa na páre s dolárom pod tlak dostali takmer všetky stredoeurópske meny na čele s maďarským forintom, ktorý potopila nevydarená aukcia maďarských dlhopisov a hrozba zníženia maďarského ratingu až do špekulatívneho pásma. Z hlavných svetových mien potom najväčšiemu tlaku čelí austrálsky dolár, ktorý dopláca na vysoké úrokové sadzby. Tie vďaka slabnúcej ekonomike zrejme budú musieť v budúcnosti ešte výrazne klesnúť.
Jaroslav Brychta, XTB