Od železného kancelára Otta von Bismarcka, cez obe svetové vojny, Berlínsky múr, znovuzjednotenie, ekonomický rozmach až po nelichotivú prezývku chorý muž Európy. Takých je v skrate posledných 150 rokov Nemecka.
Po Spojených štátoch a Číne tretie najväčšie hospodárstvo na planéte a náš najväčší obchodný partner, už tento víkend vytýči svoje smerovanie na najbližšie štyri roky.
Predčasné voľby do miestneho parlamentu sprevádzala kampaň s množstvom motívov. Medzi tie najpálčivejšie patrí zlá ekonomická situácia.
Berlín je v recesii a napriek finančnému bohatstvu, vybudovanému priemyslu, výrobnému know-how, svetoznámej precíznosti či množstvu gastarbeiterov na pracovnom trhu. Tých prilákali vysoké platy. HN sa tak pozreli na päť oblastí, kde to v krajine futbalu, piva a klobás škrípe najviac.
1. Nemcov zrazili Číňania
Nemecký štatistický úrad prišiel pred asi mesiacom so zlými správami. Napriek sľubnému začiatku skončilo najväčšie hospodárstvo Európy minulý rok opäť v mínuse. HDP klesol o 0,2 percenta. Krajinu trápia štrukturálne problémy ako nízka spotreba obyvateľstva, čo vytvára tlak na priemysel, ktorý následne trápi nízky dopyt. Škrt cez rozpočet robia aj vysoké ceny energií, ktoré narástli po vypuknutí vojny na Ukrajine, ale aj po odklone politiky od jadrovej energie.
No a potom sú tu aj silné externé faktory. „Nemecko je do veľkej miery závislé od exportu, čo pri spomalení svetovej ekonomiky vytvára tlak na výkon. Okrem toho čelia tradiční producenti ostrej čínskej konkurencii. V au...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.